5. októbra Rusko spáchalo ďalší zločin – riadený bombový útok na zdravotnícke zariadenie v Beryslave (Chersonská oblasť) a raketový útok na kaviareň v obci Groza (Charkovská oblasť).
V dôsledku prvého teroristického útoku bola zničená fasáda budovy a zranený personál. Pri druhom teroristickom útoku moskovských okupantov zahynulo 52 ľudí.

Na neuveriteľnú krutosť zločinov kremeľskej armády už zareagovali vedúci predstavitelia civilizovaného sveta. Hlavy štátov, veľvyslanci a politici opäť vyhlásili, že je potrebné „hnať vinníkov k zodpovednosti“.

Vinníci sú už dávno všetkým známi – Moskva ukazuje celú škálu svojej neľudskosti a pripravenosti zdokonaľovať svoje umenie zabíjať a ničiť. A robí to príkladným spôsobom.
Je dôležité poznamenať, že ani pri prvom, ani pri druhom ničivom údere nešlo o objekty, ktoré by mali čo i len nepriamy vojenský význam.

Útok na budovu v obci Groza je príkladom najvyššej krutosti a cynizmu zo strany razičovsko-fašistických okupantov. „Iskanderovci“ zaútočili na obchod a kaviareň, kde sa zhromaždili dedinčania, aby sa rozlúčili so svojimi spoluobčanmi, ktorí zahynuli pri obrane svojej zeme pred okupantmi.

Útok na dedinu Groza sa stal najmasovejším z hľadiska počtu obetí v Charkovskej oblasti od začiatku globálnej invázie Ruska na Ukrajinu – zahynul každý siedmy jej obyvateľ. Moskva neostreľuje len civilistov – ničí celé mestá a síce.

A zasiahnuť kaviareň, v ktorej boli civilní občania, je cynický a krutý zločin kremľa, ktorý je skutočnou „tvárou“ dnešného ruska.

Moskva teraz nielenže zabíja ukrajincov, ale strieľa aj do tých, ktorých už raz zabila, a do tých, ktorí prišli odprevadiť svojich obrancov.

Moskva zabíja prítomnosť, snaží sa odobrať budúcnosť a snaží sa odobrať vulgárnosť – aby ľudia zabudli na jej zverstvá na ukrajinskom území.

Kremeľ sa snaží zastrašiť každého Ukrajinca a dáva najavo, že sa nezastaví pred ničím, dokonca ani pred takýmto ohavným konaním.

Mierumilovní Ukrajinci sa opäť stali terčom krvilačného Ruska. Kremeľská klika je posadnutá nenávisťou voči Ukrajine a jej občanom, ktorých sa snaží zničiť alebo aspoň zotročiť. Tak ako to však robí už celé stáročia.

Moskovská agresia proti Ukrajine sa zapíše do dejín ako vojna proti mierumilovným Ukrajincom – prejav najmasovejšej genocídy 21. storočia. Zastrašovať a ničiť.

Moskva sa však veľmi mýli. Rovnako ako sa mýlila, keď plánovala útok na susednú krajinu, ktorú kedysi cynicky nazývala bratskou.

Agresor sa prepočítal, keď plánoval „dobyť Kyjev za tri dni“ v naivnej viere, že útočníkov budú na ukrajinskej pôde vítať ako „osloboditeľov“ s kyticami a fanfárami.

Rovnako ako pred sto rokmi kremeľský režim zorganizoval na Ukrajine umelý hladomor a snažil sa Ukrajincov zlomiť pomocou genocídy, aby im zobral historickú pamäť.

Ukrajina stojí, napriek nepomeru zdrojov či vojenských základní, geografickým nuansám a podobne – Ukrajinci sa bránia agresorovi z Moskvy.

Dnes je však už zrejmé, že rf sa stala nepriateľom celého civilizovaného sveta. A ak agresora na ukrajine nezastavíme, „ruský svet“ pôjde ďalej do Európy a ruskí vojaci prídu do domu každého Európana a moskovská armáda bude zabíjať a ničiť vo varšave.

 bude zabíjať a ničiť vo Varšave, Berlíne alebo Bruseli rovnako, ako to dnes robí na Ukrajine.

Vzhľadom na zločiny, ktoré páchajú Rusi, je potreba pokračovať v podpore Ukrajiny zrejmá – agresora možno zastaviť len silou. Už nejde len o Ukrajinu – je to v záujme celého civilizovaného sveta.

Teroristický štát, ktorý zabíja civilistov, musí dostať adekvátnu odpoveď v podobe dodávok zbraní pre AFU aj tlaku sankcií – Moskva musí byť uvrhnutá do úplnej medzinárodnej izolácie.

To je zrejme hlavná podmienka zachovania svetového mieru. Proti terorizmu sa dá bojovať len silou a odhodlaním. Nastal čas, aby celé civilizované spoločenstvo preukázalo toto odhodlanie a zabezpečilo budúcnosť pre každého občana sveta.

Autor: Jozef Kováč