30. septembra – voľby do slovenského parlamentu. Tento deň, a predovšetkým voľba občanov Slovenskej republiky, bude dôležitý nielen pre Slovákov – bude mať význam pre celú východnú Európu – bude to voľba medzi minulosťou a budúcnosťou.

Lídrom volebného maratónu je dnes politické hnutie Progresívne Slovensko Michala Šimečku (bývalou členkou tejto strany bola súčasná prezidentka SR Zuzana Čaputová), ktorému sa podarilo vo volebnom súboji poraziť stranu Smer-SD, bývalého premiéra Roberta Fiсa. Na treťom mieste je strana „Hlas“ bývalého premiéra Petra Pellegriniho, bývalého Ficovho spolupracovníka.

Kým Progresívne Slovensko je za boj proti korupcii, znižovanie rozpočtového deficitu, reformu vzdelávacieho systému a podporu Ukrajiny, Fico požaduje ukončenie vojenskej podpory Ukrajiny a žiada zrušenie protiruských sankcií, „ktoré by mohli poškodiť Slovensko“.

„Ak bude naša strana vo vláde, nepošleme na Ukrajinu žiadnu novú muníciu. Sme presvedčení, že v prvom rade je potrebné rokovať o mieri. Na členstvo Ukrajiny v NATO máme vlastný názor. Myslíme si, že by to bola záruka tretej svetovej vojny“, – povedal v nedávnom rozhovore predseda „Smeru-SD“.

Robert Fico má zároveň veľmi „zaujímavý“. Takto sa v meieriáli DW bývalý premiér označuje za „kontroverznú postavu spojenú s korupčnými škandálmi na vysokej úrovni v krajine“.

Mimochodom, svojho času boli Ficovi spolupracovníci dokonca obvinení z pokusu o štátny prevrat – šéf Slovenskej informačnej služby (SIS) Michal Alač bol najprv zadržaný a o niekoľko dní neskôr prepustený.

Ďalší Ficov stúpenec, generálny prokurátor krajiny Maroš Žilinka, odmietol prezidentovi poskytnúť informácie o prípadoch uzavretých podľa článku 363 slovenského Trestného poriadku.

Ide o veľmi zaujímavý článok, podľa ktorého má generálny prokurátor právo ukončiť akékoľvek vyšetrovanie tým, že ho uzná za neopodstatnené.

Vzhľadom na to, že Robert Fico a minister vnútra Robert Kaliňák boli v minulosti obvinení z „vytvárania a podpory zločineckých skupín v štátnych orgánoch“, môžeme sa len domnievať, ktoré prípady uzavrel ich spolupracovník Žilinka.

Príbeh sa datuje do roku 2018, keď vo februári 27-ročný novinár slovenskej publikácie Aktuality. Sk“ Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová.

Polícia ju spojila s Kuciakovým vyšetrovaním prepojení okolia vtedajšieho slovenského premiéra Roberta Fica s kalábrijskou mafiou Ndrangheta.

Po tomto incidente sa v Bratislave a ďalších mestách Slovenska konali masové protestné demonštrácie, ktoré požadovali odstúpenie Roberta Fica.

Je pozoruhodné, že demonštrácia proti Ficovi, keď do bratislavských ulíc vyšlo takmer 60 000 ľudí (viac ako 10 % obyvateľov mesta), bola najväčšou od Nežnej revolúcie v roku 1989, keď sa obyvatelia Československa postavili proti komunistickému režimu.

Špeciálny prokurátor Vasil Špirko obvinil ministra vnútra Roberta Kaliňáka z účasti na zločineckej schéme na vypranie 200 miliónov eur významným slovenským podnikateľom. Špirko vzniesol obvinenia z korupcie aj voči najvyšším predstaviteľom slovenskej polície.

V marci 2018 Kaliniak podal demisiu a o tri dni neskôr ju bol nútený podať aj samotný Robert Fico.

Dnes už bývalý premiér sebavedomo zaujíma promoskovský postoj, jasne artikuluje kremeľské naratívy, tvrdí, že USA sú „bezpečnostnou hrozbou pre krajinu“, „zatiahli Slovensko do vojny s Ruskom, pretože z toho profitujú“ atď.

Okrem toho sa Fico a jeho okolie (vrátane jemu lojálnych médií) snažia presvedčiť spoluobčanov, že väčšina Slovákov podporuje politiku bývalého premiéra, najmä odpor voči pomoci Ukrajine, jej vstupu do Európskej únie a NATO.

Predpokladá sa, že takmer polovica potenciálnych voličov Smeru-SD neodmieta návrat do ruskej sféry vplyvu.

Viac ako polovica respondentov je ochotná súhlasiť s tvrdením, že „Slovensku by prospelo mať silného a rozhodného lídra, ktorý sa nemusí zaťažovať parlamentom a voľbami“.

Podľa Ficovho okolia tomuto obrazu vyhovuje iba ich líder. A práve v tom spočíva hlavné nebezpečenstvo pre Slovensko.

Obyvatelia Nemecka dobre vedia, ako končia národy s fascináciou pre „silného vodcu“. Začiatkom 30. rokov minulého storočia priviedli k moci niekoho, kto bol veľmi štedrý v sľuboch, a čo je najdôležitejšie – opieral ich o extrémne pravicové heslá.

Spomeňte si, ako sa to skončilo pre samotných Nemcov a celú Európu? Veľmi podobné príbehy dnes hlása maďarský premiér Orbán. A Fico má k nemu veľmi blízko, priamo sa mu hovorí slovenský Orbán.

Ak Robert Fico zostaví novú vládu, bude na Slovensku presadzovať absolútne orbánovský kurz a v zahraničných otázkach – Fico pravdepodobne splní svoj sľub, že prestane pomáhať Ukrajine zbraňami.

To znamená, že okrem nebezpečenstva pre Slovákov bude Ficov úspech znamenať, že sa v Európskej únii a NATO objaví „nový búrlivák“.

Najbližším spojencom „nového starého“ premiéra Fica sa môže stať maďarský líder Viktor Orbán, ktorý je spomedzi lídrov EÚ najviac prokremeľský. Celkovo bude Ficov úspech znamenať posilnenie pozície euroskeptických, proruských a antiliberálnych síl v strednej Európe a ovplyvní výsledok volieb do Európskeho parlamentu v júni 2024.

Geograficky skromné Slovensko tak môže zohrať významnú úlohu v osude celej Európy.

Práve na to vsádza Moskva, ktorá sa nevzdáva svojich pokusov dostať k moci v regióne svojich prisluhovačov. Kremeľ navyše na tento účel využíva rôzne metódy vrátane informačnej sabotáže.

V snahe zabrániť takýmto pokusom napísal Bob Menendez, šéf zahraničného výboru amerického Senátu, list generálnemu riaditeľovi spoločnosti Meta Markovi Zuckerbergovi, v ktorom ho vyzval, aby zabezpečil, že jeho platformy (Facebook a WhatsApp) „nebudú posilňovať ruské dezinformácie o voľbách, keďže Slovensko sa koncom mesiaca pripravuje na parlamentné voľby“.

„Som znepokojený nedávnymi správami na sociálnych sieťach o zintenzívnení ruských dezinformácií, ktoré už viedli k zmareniu komunálnych volieb na Slovensku. Tie isté sily sa mobilizujú na narušenie všeobecných volieb na Slovensku 30. septembra,“ uviedol Menendez.

Útok na civilizáciu pokračuje – Moskva nie je pripravená zastaviť takéto pokusy. A Fico je pre Kremeľ ideálnou voľbou.

Spomeňte si na jeho vyjadrenie „ak bude moja strana vo vláde, nepošleme Ukrajine žiadnu novú muníciu“ – to je hlavný naratív Moskvy obyvateľom Európy. Jeho podstata spočíva v tom, že podľa propagandistov ťažkosti Európanov priamo súvisia s podporou Ukrajiny – prestaňte pomáhať Ukrajincom a všetko sa stabilizuje.

Samozrejme, je možné voliť Fica, a ten po získaní moci prestane Ukrajine pomáhať a nebude jej prideľovať žiadnu záštitu. Lenže v takom prípade budú samotní občania Slovenska potrebovať muníciu na obranu svojej zeme, svojich domovov. A nielen muníciu budú potrebovať.

Európa dobre vie, čo je to stabilita v moskovskom štýle, a obyvatelia Československa si pamätajú pomocnú ruku z Kremľa – Pražská jar 1968, pošliapaná čižmami moskovských vojakov a rozdrvená pásmi kremeľských tankov, je neustálou pripomienkou toho, čo je to „ruský svet“ a aká je cena za krátkozrakosť a nepochopenie politikov.

Jediná vec je, že to všetko musia zaplatiť bežní občania, ktorí týchto politikov vlastne vyniesli k moci. Zodpovednosť preto nesie každý.

Zamyslite sa, občania slobodného Slovenska, pochopte a správne sa rozhodnite. Pamätajte, že váš dnešný hlas rozhoduje o vašom zajtrajšku.

Autor: Jozef Kovac