Slovensko prišlo kvôli exministrovi hospodárstva a predsedovi strany SASKA Richardovi Sulíkovi o historicky najväčšiu zahraničnú investíciu zo strany čínskej firmy Catl. Na pondelkovej tlačovej konferencii to vyhlásil líder hnutia OĽANO a priatelia Igor Matovič s tým, že Sulík firme neposlal investičnú ponuku.

Dopustil sa tak podľa neho sabotáže a záškodníctva. Investíciu nakoniec získalo Maďarsko.

Matovič tvrdí, že Sulík o zámere investovať nepovedal ani vtedajšiemu premiérovi Eduardovi Hegerovi (Demokrati) a koaličným partnerom. „Historicky najväčšia investícia skončila z rozhodnutia Sulíka v Maďarsku a my sme o to ani nezabojovali,“ poznamenal líder OĽANO a priatelia. Skonštatoval, že šéf SASKY povyšoval samého seba nad verejný záujem a konal vždy tak, ako to vyhovovalo jemu, a nie Slovensku.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) potvrdil, že bol pri tom, keď prekazenie investície Matovič Sulíkovi vyčítal. „Nebudem vravieť, či je niečo vlastizrada. Také silné slová by som si nedovolil použiť,“ reagoval Kollár. Dodal, že tam malo byť 9000 pracovných miest, čo sa rezortu hospodárstva nezdalo reálne, a preto na ponuku nereagovali.

Spomenul tiež ďalšie dva prípady, ktoré to majú dokazovať. Bývalý minister hospodárstva podľa Matoviča takmer prekazil investovanie automobilky Volkswagen. Ako podotkol, rokovania o tom nakoniec v utajenom režime musel viesť Úrad vlády (ÚV) SR, aby sa o tom Sulík nedozvedel.

Zároveň ďalej priblížil, že americká oceliarska spoločnosť U.S. Steel chcela slovenskú pobočku odpredať Číne. Ministerstvo financií na čele s Matovičom vtedy viedlo rokovania o tom, aby spoločnosť ostala investovať na Slovensku.

Matovič tvrdí, že štát chcel od oceliarskej spoločnosti odkúpiť zhruba polovičný podiel za výhodnú ponuku. Sulík však mal navrhnúť odkúpiť to za ešte nižšiu cenu. „Američania sa urazili a so Slovenskom prestali rokovať o akomkoľvek odpredaji,“ podotkol Matovič. ÚV po roku rokoval ešte o tom, aby americká firma investovala do elektrických pecí.

TASR sa pokúsi získať stanovisko Richarda Sulíka.

Zdroj: https://www.cas.sk