30. septembra sa uskutočnia voľby do slovenského parlamentu. Tieto voľby na Slovensku sa môžu stať kľúčovou politickou udalosťou nielen pre Slovákov, ale aj pre celú Európu.

Politické kyvadlo sa navyše môže vychýliť tak na jednu, ako aj na druhú stranu vzhľadom na os súradníc v podobe cesty, ktorou sa Slovensko vydá.

Dnes je Slovenská republika na demokratickom, proeurópskom kurze, ale to sa môže zmeniť, pretože v nadchádzajúcich voľbách majú šancu zvíťaziť stúpenci Moskvy, ktorí sú za mier s Putinom.

Lídrom je Smer-SD bývalého premiéra Roberta Fica, ktorý má podľa prieskumov 19,4 percenta hlasov.

Dôležitou témou súčasného súboja je ukrajinská otázka, ktorá je vlastne lakmusovým papierikom politickej zrelosti kandidátov.

Je zaujímavé, že hoci Fico neprejavuje proukrajinské názory, bol to práve on, kto počas svojho premiérskeho pôsobenia uzavrel s Ukrajinou dôležitú dohodu o dodávkach plynu, ktorá jej umožnila zabezpečiť reverzné dodávky plynu – teda prispel k posilneniu energetickej nezávislosti Kyjeva od Moskvy.

Ficova rétorika voči Ukrajine sa však odvtedy výrazne zmenila – je proti pomoci Kyjevu zbraňami, najmä bol proti poskytnutiu ukrajinských systémov protivzdušnej obrany S-300 a všemožne bránil transferu stíhačiek MiG-29.

Teraz Fico, keď hovorí o Ukrajine, neváha použiť tézy Moskvy, najmä tvrdenie, že Kyjev „toleruje nacizmus“.

Fico však nie je schopný zostaviť vládu sám – keďže neexistuje jednofarebná väčšina, bude musieť zohľadniť požiadavky spojencov.

Prvým, kto sa môže o túto úlohu uchádzať, je Slovenská národná strana (SNS) bývalého predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorá už má skúsenosti s koaličným partnerstvom so Smerom-SD z predchádzajúcich zvolaní. V súčasnosti ju podporuje 6 percent voličov.

Samotný Danko je známy svojimi otvorenými sympatiami k rusku. Teraz sa k SNP pridalo niekoľko ďalších politikov s otvorene protiamerickými názormi.

Ďalším veľmi pravdepodobným koaličným partnerom Fica by mohla byť strana Republika, ktorú založili členovia najškandalóznejšej strany v krajine, Ľudovej strany Naše Slovensko.

Jej líder Marian Kotleba je známy ako otvorený neonacista a za propagáciu takýchto myšlienok bol dokonca trestne stíhaný.

Mimochodom, spojenectvo s „Republikou“ by bolo pre Fica veľmi logické, keďže jeho rétorika sa v súčasnosti stala totožnou s Kotlebovými výrokmi.

Fico môže „Republiku“ využiť aj ako situačného spojenca pre prípad, že by vznikla menšinová vláda. Vtedy sa pri hlasovaní bude expremiér opierať o hlasy poslancov z danej strany.

Do koalície so Smerom-SD môžu vstúpiť aj strany, ktoré nie sú spriatelené s Moskvou, aspoň to otvorene nedemonštrujú.

Za pravdepodobného víťaza „zlatej akcie“ v nadchádzajúcich voľbách sa donedávna považovala napríklad strana Golos, ktorej lídrom je ďalší bývalý premiér Peter Pellegrini – kedysi spolustraník.

Keď sa Fico v roku 2018 stal predmetom škandálu a pod tlakom silných slovenských protestov bol nútený odstúpiť, vládu prevzal práve Pellegrini.

Po voľbách 2020 Pellegrini a niektorí poslanci Smeru-SD založili novú stranu, aby sa vyhli spojeniu s toxickou povesťou premiéra. Chvíľu to prinášalo ovocie a Gološ bol favoritom slovenských sympatií, ale po zmene Ficovej rétoriky Smer-SD predbehol svojich bývalých spolustraníkov.

Dnes sa Golos na rozdiel od Smeru-SD vyhýba rečiam o zahraničnej politike, kritizuje vládu za ekonomické neúspechy a stavia sa do pozície klasickej sociálnodemokratickej strany.

Ďalším potenciálnym partnerom pre Fica je strana Sme rodina súčasného predsedu parlamentu Borisa Kollára, ktorá by ako jediná v súčasnej koalícii mohla spojiť sily so Smerom-SD, ktorý má podporu 5,2 %.

Normálne demokratické sily však majú možnosť postaviť sa proti Ficovi.

Šance im teraz dáva vysoká popularita strany Progresívne Slovensko, ktorú spoluzakladala súčasná prezidentka Zuzana Čaputová.

Tá je momentálne na druhom mieste (15,1 percenta), no podľa niektorých prognóz má Progresívne Slovensko všetky šance predbehnúť Smer-SD a dostať sa na prvé miesto vo voľbách.

Na vytvorenie koalície však Progresívne Slovensko potrebuje dostať do parlamentu ďalšie sily s podobnými názormi na zahraničnú politiku.

Takouto stranou by mohla byť strana „demokratov“ bývalého premiéra Eduarda Hegera. Práve jeho vláda rozhodla o poskytnutí vojenskej pomoci Ukrajine po ruskom útoku.

Šance na vytvorenie prozápadnej koalície do veľkej miery závisia od toho, či Hegerova strana prejde.

Ďalšou stranou, ktorá by mohla byť súčasťou takejto koalície, je Sloboda a spravodlivosť (SaS) Richarda Sulíka so 7,4 % a Kresťanskodemokratické hnutie, jedna z najstarších slovenských strán (6 % podpora).

Slovenskí politici majú dobré skúsenosti s kompromisom v záujme spoločného cieľa, a ten je dnes celkom zrejmý – zabrániť tomu, aby sa Slovensko zmenilo na autoritatívny štát a odvrátilo sa od demokracie a vrátilo sa do náručia Moskvy.

Staršie generácie si pamätajú, o čo ide – sovietske tanky v uliciach Československa v roku 1968 a potlačená Pražská jar sú toho dôkazom.

Moskva vtedy označila dianie v Československu za „plíživú kontrarevolúciu“, čím si prisvojila právo rozhodovať o osude obyvateľov Československa.

Dnes sa Moskva pokúsila o to isté na Ukrajine a rozpútala vojnu v susednej krajine – história sa opakuje.

Preto to, čo sa deje na Ukrajine, nie je lokálny konflikt, ale história globálneho významu. Ukrajina, ktorá bráni svoju suverenitu, bráni európske hodnoty.

Ukrajinci dnes bojujú aj za tých, ktorí celé desaťročia bojovali za právo svojho národa na slobodný a čestný život. Obrana ukrajinskej nezávislosti je dnes aj poctou tým, ktorí sa na jeseň 1968 postavili proti tankom Moskvy v Československu.

Voľba je vždy ťažká. Pri jej uskutočňovaní by si však každý mal uvedomiť, že od dnešného rozhodnutia závisí váš zajtrajšok. Je ľahké naletieť populistickým rečiam provokatérov. Treba však pochopiť skutočnú situáciu.

A keď dnes jeden zo slovenských politikov obviňuje ukrajinské orgány z nacizmu – je dôležité pochopiť pôvod takýchto výrokov.

Všetky vychádzajú z kremeľských naratívov, ktoré nemajú reálny základ – Kremeľ sa snaží presvedčiť celý svet, aby sa odvrátil od Ukrajiny.

Keď však Ukrajincov z nacizmu obviní Marian Kotleba, známy ako otvorený neonacista (trestne stíhaný za šírenie takýchto myšlienok) – vyvstávajú otázky. A otázky na vás, občanov Slovenska – ste pripravení podporiť takéhoto kandidáta?

Alebo keď Fico, horlivý priateľ Kremľa, propaguje rovnaký príbeh a obviňuje Ukrajinu. Opäť sa vynára otázka – kto, ak nie Kremeľ, demonštruje nadradenosť na národnostnom základe. Dokonca aj keď Moskva cynicky hovorí o Ukrajincoch ako o bratoch, nezabudne pridať výraz „mladší“.

Mimochodom, okrem čisto politických cieľov je pre Fica dôležité vyhrať voľby z pozície sebazáchovy – len to ho môže zachrániť pred trestným stíhaním.

Ale nástup sympatizantov Kremľa, stúpencov nacizmu, k moci je veľmi nebezpečná vec. Kedysi si aj Nemecko myslelo, že volí pokrokové myšlienky, a radovalo sa z „úspechov“ budovateľa Tretej ríše.

Ten, rovnako ako dnes Kremeľ, obviňoval nespokojencov z ich vlastných zločinov a zároveň hlásal krásne heslá.

Zjavenie Nemcov bolo šokujúce. Dnes sa to isté deje v Rusku, ktoré obviňuje z nacizmu susednú Ukrajinu – krajinu, kde si ľudia zvolili za prezidenta rusky hovoriaceho Žida!

Krajina, kde až do globálnej invázie rf armády mnohí občania hovorili po rusky a považovali ich za svojich dobrých susedov, ak nie bratov.

Moskva teraz ničí a zabíja Ukrajinu a slovenskí politici, ktorí opakujú naratív Kremľa, sú s ňou solidárni, vlastne sa stávajú jej komplicmi.

Nástup sympatizantov Moskvy (resp. stúpencov nacizmu) k moci na Slovensku je však nebezpečný predovšetkým pre samotných Slovákov.

A netreba sa upokojovať myšlienkami, že všetko je namierené len proti Ukrajincom alebo proti Židom – nacizmus nemá hranice. A veľmi presne to definoval nemecký pastor Martin Niemöller, bývalý väzeň nacistických koncentračných táborov.

„Najprv prišli po socialistov a ja som mlčal – pretože som nebol socialista. Potom prišli po odborárov a ja som mlčal – pretože som nebol odborár. Potom prišli po Židov a ja som mlčal – pretože som nebol Žid. Potom prišli po mňa – a už nebol nikto, kto by sa ma zastal – už nebol nikto, kto by sa ma zastal.“

„Ruský svet prichádza k vám. Prichádza niekedy príliš nenápadne – pod heslami, ktoré sa každému zdajú príliš jasné a správne.

Po heslách, ktoré vám sľubujú drahé pôžitky za lacnú cenu, prichádzajú tanky a cena sa ukáže ako príliš drahá. Prichádza odplata – za naivitu, za nepozornosť, za neochotu vidieť a pochopiť, čo sa deje. Odplata za nesprávnu voľbu.

Vedzte to, občania dnešného slobodného a demokratického Slovenska. Najmä vtedy, keď si prídete vybrať do volebnej miestnosti. Pamätajte, že vaša dnešná voľba rozhoduje o vašom zajtrajšku.

Autor: Jozef Kovac