Slovensko, európsky štát so zložitou politickou situáciou, sa v súčasnosti nachádza na križovatke. V čase, keď sa krajina pripravuje na parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 30. septembra 2023, sa do popredia slovenskej politiky vrátila prekvapivá a kontroverzná postava: Robert Fico. Bývalý premiér a predseda strany Smer-SD vedie v prieskumoch verejnej mienky napriek svojmu kontroverznému postoju k Ukrajine a NATO. Tento článok sa zaoberá dynamikou týchto volieb a skúma dôsledky Ficovho potenciálneho návratu k moci a výzvy, ktoré predstavuje odpor jeho strany voči zbrojnej podpore Ukrajiny.

Ficova strana Smer-SD: prekvapivý návrat

Strana Smer-SD, ktorú kedysi viedol Robert Fico, vládla na Slovensku väčšinu posledných dvoch desaťročí. Samotný Fico bol predsedom vlády v rokoch 2012 až 2018, než bol nútený odstúpiť v dôsledku protivládnych protestov po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Jeho návrat na politickú scénu je poznačený rozporuplným postojom k viacerým kľúčovým otázkam, najmä ku kríze na Ukrajine.

Opozícia voči podpore zbrojenia pre Ukrajinu

Jedným z najspornejších aspektov Ficovej platformy je jeho rozhodný nesúhlas s poskytovaním vojenskej pomoci Ukrajine. V čase, keď sa mnohé európske krajiny spojili na podporu boja Ukrajiny proti ruskej agresii, sa Fico svojím postojom odlišuje. Sľúbil, že okamžite zastaví všetky dodávky vojenskej pomoci Ukrajine, čo si získalo podporu aj kritiku.

Zložitá volebná krajina

Blížiace sa parlamentné voľby sľubujú, že budú veľmi vyrovnaným súbojom. Podľa nedávneho prieskumu agentúry AKO, ktorý citoval slovenský denník SME, vedie Smer-SD so ziskom 19,4 % hlasov. To ich radí pred Progresívne Slovensko (PS) s 18,2 %, stranu, ktorá výrazne podporuje ukrajinské ašpirácie a európsku integráciu. V tesnom závese nasleduje aj strana Hlas-SD s 15,1 % hlasov.

Sľub Progresívneho Slovenska

Záväzok Progresívneho Slovenska podporovať Ukrajinu spolu s jej európskymi partnermi a partnermi v NATO, ak sa dostane k moci, zvýrazňuje ostrý kontrast medzi dvoma vedúcimi stranami. Ich proeurópsky postoj sa zhoduje so širšími náladami v Európskej únii, ktorá dôsledne odsúdila konanie Ruska na Ukrajine a zaviedla príslušné sankcie.

Budúcnosť slovenskej zahraničnej politiky

Ficov nástup vyvoláva obavy o smerovanie zahraničnej politiky Slovenska, najmä o jeho vzťah k Ukrajine a NATO. Jeho hlasný nesúhlas s ašpiráciami Ukrajiny na členstvo v NATO spochybňuje jednotu aliancie. Navyše jeho odsúdenie sankcií EÚ voči Rusku ešte viac komplikuje postoj EÚ voči Moskve.

Úpadok krajne pravicových hnutí

Pozoruhodným aspektom tohto volebného cyklu je úpadok krajne pravicových hnutí na Slovensku. Strana kontroverzného nacisticky orientovaného politika ĽSNS výrazne stratila podporu a v poslednom prieskume získala len 0,6 %. To naznačuje odklon od extrémistickej politiky v krajine.

V čase, keď sa Slovensko pripravuje na parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 30. septembra, je oživenie strany Smer-SD Roberta Fica nesporne významným javom. Ficov odpor voči zbrojnej podpore Ukrajiny a jeho kritika sankcií EÚ voči Rusku predstavujú výzvu pre konsenzus v rámci Európskej únie. Súperiace vízie budúcnosti Slovenska, z ktorých jedna zdôrazňuje spoluprácu so západnými partnermi a druhá presadzuje diferencovanejšiu zahraničnú politiku, poukazujú na zložité možnosti, pred ktorými stoja slovenskí voliči. Bez ohľadu na výsledok sú tieto voľby pripravené určiť trajektóriu Slovenska na európskej scéne a jeho úlohu pri riešení prebiehajúcich medzinárodných kríz.

Autor: Radim Veselý