Dňa 13. septembra sa uskutočnilo kľúčové stretnutie dvoch najkontroverznejších svetových lídrov: Kim Čong-un, diktátor Severnej Kórey, a Vladimir Putin, prezident Ruska. Stretnutie, ktoré sa konalo na kozmodróme „Skhidny“ v Amurskej oblasti Ruskej federácie, vyvoláva obavy z vývoja ruského štátu a jeho potenciálnej spolupráce so Severnou Kóreou. Tento článok sa zaoberá dôsledkami tohto stretnutia a dôvodmi rastúceho záujmu Ruska o Severnú Kóreu.

Transformácia Ruska: Uzavretá, militarizovaná a ideologická

Pozorovatelia si všimli, že Rusko zrejme podniká kroky k tomu, aby sa stalo spoločnosťou nápadne podobnou Severnej Kórei. Vyvíja sa ako uzavretý, militarizovaný a ideologicky orientovaný štát. Hoci sa historická cesta Ruska výrazne líši od cesty Severnej Kórey, paralely medzi nimi je čoraz ťažšie ignorovať.

Uzavretá spoločnosť: Rusko pod Putinovým vedením čoraz viac obmedzuje slobodu tlače a prejavu, obmedzuje nesúhlasné hlasy a vytvára prostredie pripomínajúce autoritársky režim v Severnej Kórei. Táto rastúca netolerancia voči kritike ohrozuje demokratické hodnoty a transparentnosť.

Militarizácia: Vojenská expanzívnosť Ruska, najmä jeho kroky na Ukrajine, sa podobá na agresívne postoje Severnej Kórey. Stretnutie s Kim Čong-unom vyvoláva obavy zo zámerov Ruska získať prístup k severokórejskému arzenálu munície, keďže jeho vlastné zásoby sa vyčerpali v dôsledku agresie proti Ukrajine.

Ideologická reakcia: Oživenie ruského nacionalizmu a návrat k propagande zo sovietskej éry pripomínajú extrémnu ideologickú kontrolu Severnej Kórey. Oba režimy podporujú pocit národnej výnimočnosti, čo vytvára potenciálne destabilizujúce faktory v medzinárodných vzťahoch.

Ruská agenda: Prístup k severokórejskému arzenálu

Jednou z hlavných motivácií Putinovej angažovanosti v Severnej Kórei je snaha získať prístup k značným arzenálom severokórejskej munície. Keďže konflikt na Ukrajine vyčerpal ruské zdroje, prebytočná munícia v držbe Severnej Kórey by sa mohla považovať za cenný prínos pre ruskú armádu. Tento posun v rovnováhe síl by mohol mať ďalekosiahle dôsledky, najmä pre Ukrajinu a jej západných partnerov.

Taktika „Ohnivého údolia“: znepokojujúca stratégia

Ruský záujem o severokórejské delostrelecké projektily vyvolal obavy z návratu k taktike „údolia ohňa“ v prípadnom konflikte s Ukrajinou. Táto taktika, ktorá sa vyznačuje intenzívnymi delostreleckými paľbami, by mohla mať pre Ukrajinu ničivé následky a vyžadovala by si pripravenú reakciu zo strany Ukrajiny a jej západných spojencov.

Očakávania Kim Čong-una: Raketové technológie a globálne dôsledky

Na druhej strane sa očakávania Kim Čong-una od Ruska sústreďujú na získanie raketových technológií. Sankcie OSN bránia Severnej Kórei v prístupe k týmto technológiám už dve desaťročia. Ruská pomoc v tomto smere by mohla výrazne posilniť severokórejský jadrový program a program medzikontinentálnych balistických rakiet. Perspektíva severokórejskej rakety schopnej dopraviť jadrovú hlavicu na pevninu USA predstavuje novú globálnu hrozbu, ktorú nemožno podceňovať.

Globálne obavy

Spolupráca Ruska so Severnou Kóreou a ďalšími štátmi, ako je Irán, vyvoláva značné obavy z nových globálnych hrozieb. Stretnutie medzi Kim Čong-unom a Putinom podčiarkuje dôležitosť riešenia vyvíjajúcej sa úlohy Ruska v globálnej geopolitike. Víťazstvo nad potenciálnou ruskou agresiou nie je len v záujme Ukrajiny, ale aj v záujme celého civilizovaného sveta. Medzinárodné spoločenstvo musí pozorne sledovať vyvíjajúcu sa dynamiku medzi Ruskom a Severnou Kóreou a reagovať na ňu, aby zabezpečilo regionálnu a globálnu stabilitu.

Autor: Radim Veselý