Slovensko je v súčasnosti v tejto oblasti v prepočte na hrubý domáci produkt (HDP) na chvoste krajín Vyšehradskej štvorky a hlboko pod priemerom EÚ. Kvalitnejší výskum a vývoj je pritom predpokladom na naštartovanie ďalšieho rastu slovenskej ekonomiky a prechod na znalostnú ekonomiku.

Vyššiu podporu výskumu a vývoja sľubujú po parlamentných voľbách všetky politické strany, pričom peniaze na tieto investície by chceli nájsť najmä vo fondoch EÚ a v štátnom rozpočte. Vyplýva to z reakcií strán oslovených TASR.

„Podporíme zvyšovanie výdavkov na výskum a vývoj zo štátneho rozpočtu tak, aby v roku 2030 dosiahli 0,67 % HDP a aby sa podiel investícií súkromného sektora do vedy, výskumu a inovácií zvýšil až na 1,2 % HDP,“ uviedla strana Demokrati expremiéra Eduarda Hegera. Jedným z opatrení, ktoré by malo zvýšiť investície v tejto oblasti, by podľa Demokratov malo byť opätovné zvýšenie superodpočtu na úroveň 200 % investovaných prostriedkov.

So zmenami v superodpočte rátajú po voľbách aj hnutie Republika či Progresívne Slovensko (PS). „Jednou z daňových výnimiek, ktoré chceme presadiť a ktoré nájdete aj v našom programe, je podpora podnikových inovácií v podobe vylepšeného tzv. superodpočtu na inovácie,“ uviedol ekonomický expert PS Štefan Kišš. Zlepšenie výkonu vedy a výskumu by podľa neho mali priniesť aj ďalšie opatrenia, ako budovanie infraštruktúry pre skutočné sieťovanie vedy, biznisu a kapitálu, zjednotenie inštitucionálneho rámca podpory inovácií, digitalizácia či vládny inovačný hub.

Väčšina strán nechcela špecifikovať

Hoci strany väčšinou nechceli špecifikovať, o koľko by sa mali investície do výskumu a vývoja zvýšiť, SaS bola konkrétnejšia. Liberáli predpokladajú potrebu zvýšenia výdavkov zo štátneho rozpočtu zo 400 miliónov na 550 miliónov eur ročne so synergickým efektom na nárast súkromných investícií. Pri zachovaní podielu výdavkov súkromného sektora by tak celkové výdavky na vedu a výskum vzrástli na 1,2 % HDP.

Progresívne Slovensko plánuje dosiahnuť úroveň porovnateľnú so susednými krajinami a pre hnutie Sme rodina je dôležité, aby sa Slovensko dostalo na priemer EÚ. Ten je v súčasnosti približne 2,4 % HDP.

To, že si podpora inovácií na Slovensku vyžaduje výraznú podporu, si uvedomuje aj SNS. Samotné financie tento problém podľa národniarov nevyriešia. „Podpora musí zahŕňať celú sériu nástrojov a opatrení, ak sa chceme stať lídrom v regióne alebo aspoň dobehnúť okolité krajiny,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu strany Zuzana Škopcová. Dôležitejšie ako samotná výška investovanej podpory je podľa nej alokácia a efektivita vynaložených prostriedkov.

Zvyšovanie podpory pre výskum

Na efektivitu vynaloženia prostriedkov aj v prípade výskumu a vývoja upozornil i Tomáš Drucker z Hlasu-SD. Prvoradou podmienkou pri zvyšovaní podpory pre výskum a vývoj z verejných peňazí je podľa neho vysoká efektívnosť každého jedného minutého eura. „Aby sme nebudovali rôzne potemkinovské vedecké parky, ktoré budú zívať prázdnotou,“ zdôraznil. Aktuálne je však podľa Druckera pre stranu Hlas-SD dôležitejšia obnova dôvery zamestnávateľov a investorov v Slovensko. „Firmy musia mať istotu, čo sa bude diať nasledujúce roky v oblasti cien energií, potrebujú legislatívnu stabilitu a zdravé verejné financie,“ dodal.

Strany sa väčšinou zhodli aj na financovaní podpory výskumu a vývoja. Okrem financovania zo štátneho rozpočtu či eurofondov, ako napríklad z programu Horizon EU, sa strany spoliehajú na súkromné investície.

Zdroj: https://www.aktuality.sk