Keď Ukrajina pred dvoma týždňami nasadila v Záporožskej oblasti 82. mechanizovanú brigádu s tankmi Challenger a vozidlami Stryker, vyvolalo to jednu základnú otázku. Poslali ju na front preto, lebo sa dovtedajším silám nedarilo vytvoriť prielom alebo preto, lebo sa prielom začal črtať a Ukrajinci ho chceli využiť? Teraz sa zdá, že platí možnosť číslo dva.

Na začiatok však treba uviesť na pravú mieru informáciu, ktorá sa objavuje v mnohých správach médií z celého sveta – že Ukrajinci teraz bojujú o prelomenie ruskej prvej línie. Nie je to pravda. V skutočnosti ide o druhú líniu. Stačí si položiť otázku, o čo asi tak Ukrajinci bojovali posledné dva mesiace? Samozrejme, že prelamovali ruskú prvú líniu, ktorú tvorili zákopy a rozsiahle mínové polia.

Druhú líniu, ktorá sa nazýva aj Surovikinova, tvoria navyše aj protitankové priekopy, betónové prekážky (tzv. dračie zuby) a betónové opevnenia. Mínové polia sú však menej husté. Tesne za ňou sa nachádza aj podobne vybavená tretia línia – s tým rozdielom, že míny sú položené ešte redšie. Ani Rusko totiž nemá toľko mín, aby nimi kompletne pokrylo územie veľké ako Trnavský kraj. A iróniou osudu je, že generál Surovikin bol po Prigožinovom neúspešnom pokuse o puč spred dvoch mesiacov odvolaný zo všetkých funkcií (špekulovalo sa aj o jeho zatknutí) a na obranu línie, ktorá je pomenovaná po ňom, sa môže pozerať nanajvýš ako nezúčastnený pozorovateľ.

Prelomenie prvej líne

Definitívnym oslobodením Robotyne Ukrajinci zavŕšili prelamovanie prvej ruskej línie a okamžite sa pustili aj do druhej, tzv. Surovikinovej línie. Využívajú to, že momentum je na ich strane, ruské línie sú dezorganizované a jednotky majú trend ustupovať. Čím redšie mínové polia, tým je aj ukrajinský postup rýchlejší. Ukrajinská strana však o tom vôbec neinformuje a všetky dostupné správy pochádzajú len od ruských vojenských blogerov a zo záberov na sociálnych sieťach, ktoré sa podarilo geolokalizovať.

Z týchto zdrojov sa zdá, akoby Ukrajina každý deň menila smer hlavného náporu. Jednak tým môže zmiasť nepriateľa, ktorý nevie, kam sústrediť obranu, a tiež tým rozširuje pole svojho pôsobenia. Z Robotyne totiž útočí raz na západ smerom na Kopani, raz na juh okolo Novoprokopivky a inokedy zas na východ smerom na Verbove. Súvisí to aj s taktikou, ktorú sme spomínali už pred pár týždňami. Po dosiahnutí zákopovej línie postupujú ukrajinskí vojaci do bokov týmito zákopmi a čistia ich. Tým rozširujú svoj prielom do strán a zabezpečujú jeho krídla. Snažia sa tiež obchádzať opevnené dediny a neútočiť na ne priamo. Pod hrozbou obkľúčenia sa ruskí vojaci musia buď stiahnuť alebo budú zničení.

Zdá sa, že Verbove je najzraniteľnejším bodom ruskej obrany. Dedina je síce silno opevnená, ale ruská druhá a tretia línia sa pri nej k sebe tesne približujú, takmer sa dotýkajú. Dobytím tohto miesta by sa Ukrajinci dostali za ruské opevnenie. Za ním sú síce ďalšie silno opevnené body, napríklad Tokmak a Melitopoľ, no už nie súvislé línie.

Neznamená to, že Rusi na to čakajú so založenými rukami. Horúčkovito kopú ďalšie zákopy, do ktorých by sa stiahli. Na Záporožský front tiež presúvajú posily. Zo severu z Luhanskej oblasti presúvajú do Tokmaku 76. výsadkovú divíziu. Je to jedna z posledných jednotiek takejto veľkosti, ktorá ostala takmer neporušená a zrejme posledná strategická rezerva, ktorú mali na Ukrajine k dispozícii.

Pre Ukrajincov je to dobrá správa. Znamená to, že Rusom už neostávajú zálohy a iné úseky frontu sú menej bránené, čo by mohli využiť. Rusi sa snažia obetovaním vojakov získavať čas a dúfajú, že im to vydrží až do jesenných dažďov. Do tých sú ale ešte zhruba dva mesiace. Minulý rok sa ukrajinská ofenzíva v Chersonskej oblasti začala až 29. augusta a tiež išla spočiatku pomaly a ruská propaganda ju spochybňovala. Skončila sa 11. novembra oslobodením Chersonu. Takže za dva mesiace sa toho dá stihnúť dosť – najmä ak je nepriateľ dostatočne spracovaný bombardovaním jeho logistiky.

Hrou o čas z ruskej strany sú aj pokusy o útoky v Luhanskej oblasti v línii Kupiansk – Svatove – Kreminna. Už pred mesiacom sa objavili správy o tom, že tam Rusi sústredili 100-tisíc vojakov a 900 tankov a obrnených vozidiel. Toto číslo je však ohromujúce len na prvý pohľad. Jednak nie sú všetci títo vojaci na fronte, ale sú rozmiestnení v celej Luhanskej oblasti, a tiež kvantita neznamená kvalitu.

Päť kategórií jednotiek

Rakúsky vojenský expert Tom Cooper uvádza, že vojenské jednotky sa podľa kvality delia na päť kategórií:

• A – bojom preriedené, unavené alebo čerstvo vzniknuté jednotky, ktorým chýba oddych alebo výcvik a ledva udržia svoje pozície cez deň,
• B – jednotky s pár týždňami výcviku, ktoré spoľahlivo udržia svoje pozície cez deň,
• C – priemerné jednotky s pár mesiacmi výcviku, ktoré spoľahlivo ubránia svoje pozície a dokážu viesť obmedzené ofenzívne operácie cez deň,
• D – relatívne dobré jednotky, ktoré majú dostatočný výcvik a aj nejaké bojové skúsenosti, majú dostatočný početný stav a môžu viesť ofenzívne operácie cez deň,
• E – najlepšie jednotky v najlepšej kondícii, s dobrým výcvikom aj početným stavom, môžu viesť ofenzívne operácie v každom počasí aj v noci.

„Z jednotiek, s ktorými vlani vstúpili ruské ozbrojené sily do vojny, bolo približne 100 práporových taktických skupín na úrovni D a E. Všetky boli minulý rok zničené. Vďaka mobilizácii boli kompletne nahradené, čo sa týka počtu, ale nie kvality,“ uvádza Tom Cooper. To sa týka aj ich výzbroje, keď zničené najnovšie typy tankov a diel boli nahradené výrazne staršími modelmi.

Vďaka tomuto nepomeru kvality môžu početne slabšie ukrajinské jednotky kategórie D v Luhanskej oblasti zadržiavať útoky presily nepriateľa kategórie A až C. Ruské velenie si tam doslova kupuje čas životmi svojich vojakov. Znie to kruto, ale trvá dlho, kým ich Ukrajinci zabijú, a zatiaľ nemôžu svoje jednotky presunúť na juh, kde by ich potrebovali viac.

Podobná situácia je aj západne od záporožského frontu, na ľavom brehu Dnepra. Ukrajina si tam pomaly buduje predmostia, zatiaľ len s pomocou pechoty. Pri dedine Kozači Laheri napríklad jedna rota ukrajinských špeciálnych jednotiek drží v šachu celú brigádu ruských mobilizovaných vojakov. Ničia ich výpadmi v štýle „udri a uteč“ a pomocou delostrelectva, ktorého streľbu navádzajú z druhého brehu. Morálka Rusov je taká nízka, že susedné jednotky si odmietajú navzájom pomôcť. Všetky skúsené jednotky odtiaľ totiž už prevelili na záporožský front a neskúsení mobilizovaní vojaci sa boja vystrčiť nos z úkrytu.

Smer útoku

Ak sa niekde Ukrajinci pokúsia otvoriť ďalší smer útoku, bude to práve tu. Takto by mohli odrezať Krym od pozemného zásobovania. Úlohou špeciálnych jednotiek je rozšíriť predmostie na ľavom brehu. Na to, aby to urobili naozaj dostatočne, však potrebujú podporu ťažkej techniky a tá potrebuje zabezpečený most, aby po ňom mohlo jazdiť zásobovanie. To znamená, že predmostie musí mať desiatky kilometrov, aby bol most chránený pred delostrelectvom i letectvom.

Antonivský most pri Chersone vyhodili vlani v novembri do vzduchu Rusi pri ústupe. Ten do úvahy nepripadá. Priamo pod ním však Rusi postavili provizórny most, ktorý tvoria bárky naplnené betónom. Aj ten síce Rusi vyhodili do vzduchu, ale iba na krátkom úseku. Namiesto stavby celého zraniteľného pontónového premostenia cez Dneper tak Ukrajincom stačí vyplniť medzeru v tomto ruskom moste dvomi-tromi pontónmi. Bolo by veľmi prekvapujúce, ak by ich Ukrajinci nemali niekde v úkryte už nachystané.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk