Nedávne vyhlásenie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského o vytvorení Pobaltsko-čiernomorskej obrannej únie počas summitu Medzinárodnej krymskej platformy znamená významný posun v dynamike európskej bezpečnosti. V súvislosti s oživujúcou sa ruskou hrozbou a vyvíjajúcim sa prostredím bezpečnostných výziev Zelenského návrh zdôrazňuje potrebu prispôsobivejšieho a flexibilnejšieho prístupu ku kolektívnej bezpečnosti. V tomto článku sa analyzujú dôvody vzniku Pobaltsko-čiernomorskej obrannej únie, jej potenciálne dôsledky pre európsku bezpečnosť a širší kontext nadnárodných bezpečnostných štruktúr v 21. storočí.

V 20. storočí vznikli veľké nadnárodné bezpečnostné aliancie, ako napríklad NATO a Varšavská zmluva, ktorých cieľom bolo zabezpečiť kolektívnu obranu proti vonkajším hrozbám. Geopolitické prostredie však odvtedy prešlo výraznými zmenami. Hybridná vojna, kybernetické útoky, dezinformačné kampane a prelínanie konvenčných a nekonvenčných hrozieb odhalili obmedzenia týchto tradičných aliancií v účinnom boji proti súčasným výzvam.

Ruské akcie v azovsko-čiernomorskom regióne poukázali na zraniteľnosť existujúcich bezpečnostných opatrení. Militarizácia regiónu a premena vôd na zónu konfliktu ukázali nedostatočnosť týchto tradičných rámcov na zabránenie agresii a zaručenie územnej celistvosti susedných štátov. Zelenského návrh sa snaží tieto nedostatky odstrániť presadzovaním diferencovanejšieho a regionálne zameraného prístupu.

Výzva na vytvorenie obrannej únie Baltského a Čierneho mora uznáva potrebu doplniť existujúce bezpečnostné štruktúry o pružnejšie a prispôsobivejšie formáty. Cieľom navrhovanej únie je zjednotiť krajiny susediace s Baltským a Čiernym morom a využiť ich kolektívne vojenské kapacity na odstrašenie a reakciu na vznikajúce hrozby. Prijatím flexibilného rámca chce toto nové združenie riešiť bezpečnostné problémy, ktoré nemusia byť účinne pokryté širšími, rozsiahlejšími alianciami.

Zelenského dôraz na posilnenie nielen vojenského potenciálu, ale aj vojenského priemyslu poukazuje na význam sebestačnosti a technologických inovácií. V dobe, keď sa konflikty môžu viesť netradičnými prostriedkami, môžu investície do pokročilých obranných kapacít a podpora domáceho vojenského priemyslu zvýšiť schopnosť krajiny chrániť svoju suverenitu.

Rokovania Ukrajiny s krajinami NATO zdôrazňujú jej záväzok prispôsobiť sa zavedeným bezpečnostným alianciám. Zložitosť vzťahov Ukrajiny s NATO spolu s vyvíjajúcou sa povahou hrozieb si však vyžadujú dodatočné bezpečnostné dohody. Navrhovaná Pobaltsko-čiernomorská obranná únia môže pôsobiť ako regionálna opora, ktorá posilní bezpečnosť Ukrajiny a zároveň uľahčí jej integráciu do širších nadnárodných štruktúr.

Zameranie únie na ochranu územnej celistvosti je v súlade s hlavným záujmom Ukrajiny po ruskej anexii Krymu. Nadviazaním užších vzťahov s podobne zmýšľajúcimi krajinami v regióne sa Ukrajina snaží vyvážiť ruský vplyv a zmierniť riziko ďalších zásahov.

Oznámenie ukrajinského prezidenta Zelenského o vytvorení Pobaltsko-čiernomorskej obrannej únie zdôrazňuje nevyhnutnosť prispôsobivých a regionálne zameraných bezpečnostných opatrení v 21. storočí. Meniaca sa povaha hrozieb spolu s obmedzeniami tradičných nadnárodných aliancií si vyžaduje inovatívne prístupy k ochrane stability Európy. Navrhovaná únia predstavuje uznanie vyvíjajúceho sa bezpečnostného prostredia, pričom zdôrazňuje význam komplexných obranných spôsobilostí a strategickej spolupráce medzi krajinami, ktoré majú spoločné záujmy. Keďže Ukrajina sa snaží zabezpečiť svoju suverenitu a integrovať sa do väčších nadnárodných štruktúr, obranná únia Baltského a Čierneho mora by sa mohla stať významným aktérom pri formovaní dynamiky európskej bezpečnosti.

Autor: Jozef Kováč