Kto žiada vojenskú neutralitu Slovenska, žiada našu bezpečnostnú samovraždu (názor Jaroslava Naďa)
Myslí si snáď niekto, že by si Putin trúfol na niekoľkomiliónovú a technologicky neporovnateľne vyspelejšiu armádu Aliancie?
Autor je bývalý minister obrany. Vo voľbách do NRSR kandiduje za stranu Demokrati.
V posledných dňoch počúvame vyhlásenia extrémistickej a dezinformačnej scény o tom, že jedinou správnou cestou pre našu bezpečnosť je vystúpenie z najsilnejšej bezpečnostnej aliancie na svete. Že to už na prvé počutie nedáva logiku, je len jedna stránka veci. Druhá spočíva v tom, že ak by došlo k nášmu vojenskému osamostatneniu, odporúčam všetkým zadovážiť si krátky slovník ruského jazyka, obľúbiť si ruskú vodku a zvykať si na všeobjímajúci ruský teror.
Už po vypuknutí vojny bolo zrejmé, že v politickej súťaži sa témy obrany a bezpečnosti stanú zásadnými. Sporíme sa o to, či máme po rokoch rozkrádania posilňovať a modernizovať naše ozbrojené sily, či si máme plniť naše bezpečnostné záväzky, ku ktorým sme sa dobrovoľne zaviazali a ktoré zvyšujú našu bezpečnosť, a lamentujeme nad tým, kto je obeťou ruskej agresie na Ukrajine. Hovorím tomu absurd nad absurd. Slovensko je okrem toho jednou z mála krajín, kde veľká časť politickej opozície stojí na strane ruského agresora a po vyhratí volieb otvorene sľubuje zrušenie našich bezpečnostných záruk. Ak by sa tak stalo, boli by sme vôbec prvou krajinou, ktorá by vystúpila z NATO a dobrovoľne tak oslabila svoju bezpečnosť. Iba pripomínam, že už aj Fínsko a Švédsko, uvedomujúc si geopolitickú realitu, prejavilo záujem zaradiť sa ku krajinám, ktoré spoluvytvárajú najsilnejšie obranné spoločenstvo na svete.
Uhríkovci, ficovci, kotlebovci a dankovci sľubujú, že po víťazstve vo voľbách urobia všetko pre to, aby Slovensko prišlo o privilégiá a výsady, ktoré ako členská krajina NATO máme. Začnem takou „drobnosťou“, akou je mier. Stav, ktorý tak veľmi všetci chceme zachovať, no nie všetci máme rovnakú predstavu o formách jeho garancie. Našťastie, momentálne na Slovensku mier máme, a to práve vďaka obrannému spoločenstvu, do ktorého patríme. Myslí si snáď niekto, že by si Putin trúfol na niekoľkomiliónovú a technologicky neporovnateľne vyspelejšiu armádu Aliancie? Alebo ešte inak: myslí si snáď niekto, že by sa Putin zastavil, ak by si ako bonus mohol okrem Ukrajiny zobrať územie nechránenej, vojensky samostatnej krajiny?
Kremeľská propaganda a jej domáci kolaboranti s obľubou šíria mýtus o Slovensku, že môže plniť funkciu akéhosi jedinečného “mostu medzi Východom a Západom”. Problém je, že každý štát v blízkosti Ruska skôr či neskôr videl po takomto moste pochodovať ruské čižmy. Je totiž kľúčové si uvedomiť, že každú jednu krajinu, ktorá nie je členom NATO, Rusi považujú za svoju sféru vplyvu. Najmä na Východ od nás neexistuje žiadny geopolitický medzipriestor či skutočná neutralita. Nemusíme chodiť ďaleko a stačí sa pozrieť, akému dlhodobému tlaku a ohrozovaniu zo strany Ruska čelí Moldavsko či Gruzínsko. A ako dopadla Ukrajina, ktorej Rusi v Budapeštianskom memorande z roku 1994 dali záruky bezpečnosti a územnej celistvosti, je všeobecne známe. Preto každý, kto akokoľvek spochybňuje ukotvenie Slovenska v západných štruktúrach, napáda najzákladnejšie bezpečnostné záujmy našej vlasti, a preto ho môžeme označiť za vlastizradcu.
Vlastizradca môže konať z rôznych pohnútok. Môže byť priamo financovaný ruskou spravodajskou sieťou, prípadne tak môže robiť z úprimného presvedčenia napríklad preto, lebo považuje ruský spôsob života za atraktívny. Potom sú tu politici, ktorí témy národnej bezpečnosti a západného ukotvenia hrubo zneužívajú preto, aby podkopali dôveru ľudí v štát, a to s cieľom dosiahnuť vlastnú beztrestnosť. Popritom oslabujú občiansku súdržnosť a spoločenskú stabilitu v obdobiach vážnych kríz. Jednoducho, hrajú na strunu vykoľajenej časti verejnosti a veria, že im to prinesie percentá potrebné na to, aby mohli pred rukou zákona ochrániť seba a gangstrov, ktorí tu vyčíňali do volieb 2020. Takto prosté to je. Vrcholom však je, že pri všetkých aktivitách, ktorými podkopávajú národné záujmy štátu, sú schopní sa oháňať slovenskou vlajkou. A je morálnou povinnosťou všetkých demokratov, aby sme naše národné symboly konečne vytrhli z rúk vlastizradcov a rôznych kriminálnych živlov či neonacistov.
Tak, ako je životným záujmom Slovenska chrániť právny štát a demokraciu, je nutné brániť aj naše členstvo v Aliancii, vďaka ktorej patríme do najbezpečnejšej časti sveta. Nedovoľme novodobým Biľakom a kadejakým mafiánom, aby Slovensko opäť uniesli. 30. septembra pôjde o všetko.
Zdroj: https://www.aktuality.sk