Pestré výsledky. Posledné týždne sú strany mimoriadne pozorné, keď vyjde nový prieskum preferencí. Tie v súčasnosti ukazujú meniace sa nálady v spoločnosti a naznačujú, ako môžu dopadnúť septembrové predčasné voľby.

Zvyčajne však vidíme len celkové čísla strán, no tentokrát sú výsledky rozmenené na drobné a môžeme vidieť poriadne podrobné dáta. Ako by volil váš sused?

Prieskumy verejnej mienky sú oveľa viac sledované v čase pred voľbami, keďže mnohí voliči sa rozhodujú aj podľa toho, aby neprepadol ich hlas. Veľká časť Slovákov sa však rozhoduje aj pár dní pred voľbami, preto výsledky prieskumov nie sú úplne presné. Voliči si podľa politológov vyberajú favorita aj na základe toho, v akej situácii a akých pomeroch žijú. Radoslav Štefančík hovorí, že keď niekto zdôrazňuje sociálnu pomoc štátu a niektorým skupinám obyvateľov, tak je potom prirodzené, že ju budú voliť dôchodcovia alebo ľudia odkázaní na pomoc štátu.

„Potom sú tu ľudia, ktorí nie sú odkázaní na štát a volia skôr liberálne strany, pretože tie zdôrazňujú individuálnu slobodu ako svoju hlavnú prioritu,“ uviedol pre Nový Čas. Napríklad v Bratislave ľudia majú lepšie podmienky na život a nepotrebujú voliť strany, ktoré sľubujú sociálne istoty, dominujú teda liberálne strany. To, že Hlas a Smer volia dôchodcovia, je podľa Tomáša Koziaka pochopiteľná záležitosť, lebo vychádzajú z tej istej politickej strany. „Obe strany boli vždy najsilnejšie u dôchodcov, menej vzdelaných voličov a s najslabšími príjmami. Strany, ktoré majú v názve sociálno-demokratické, primárne oslovujú voličov, ktorí sú zo sociálne slabších skupín, s nižšími príjmami a nižším vzdelaním,“ vysvetlil pre Nový Čas. Výber politickej strany môže ovplyvniť aj vzdelanie.

Zatiaľ čo ľudia, ktorí majú vysokú školu, si volia skôr liberálne strany, k extrémistickým zas inklinujú ľudia, ktorí majú dokončenú len základnú či strednú školu. Podľa Koziaka je to aj ukážka rozdelenia spoločnosti, keďže časť mladých si volí úplný protipól ako ich rovesníci. Prekvapivé je podľa neho, že si volia vo veľkej miere Republiku. „Keďže ide o tú najmladšiu voličskú časť obyvateľstva, je to skôr vizitka súčasnej spoločnosti a poukazuje aj na radikalizmus mladých ľudí,“ konštatuje Koziak. Na opačnej strane však stojí PS, ktoré u mladých voličov zatiaľ dominuje a s prehľadom by vyhralo voľby.

Čo všetko to ovplyvňuje

Podľa Štefančíka závisí výber strany aj od zloženia obyvateľstva. „Aj preto sú niektoré regióny považované za bašty niektorých politických strán. Napríklad z Banskej Bystrice pochádza Peter Pellegrini, ktorý dával ako predseda vlády dôraz na svoje mesto a ľudia si to zrejme zapamätali,“ hovorí politológ. „Ukázalo sa, že strach ako emócia vie tiež veľmi ovplyvniť voličské správanie a ľudia volia tých, ktorí na tom kampaňujú. Môžu ich vystrašiť napríklad migrantmi alebo medveďmi, ktorými prekrývajú podstatnejšie problémy,“ uzatvára.

Preferencie podľa veku (v %)

18-30 rokov

• PS – 24
• Republika – 16
• Hlas-SD – 15
• SaS – 8
• Sme rodina – 6

31-59 rokov

• Hlas-SD – 18
• PS – 15
• Smer-SD – 14
• Republika – 10
• Sme rodina – 7
• OĽaNO – 6

Dôchodcovia

• Smer-SD – 34
• Hlas-SD – 15
• KDH – 11
• Aliancia – 6
• SNS – 6
• OĽaNO – 5

Zdroj: cas.sk