Málokto sa tak veľmi zaslúžil o jednotu európskeho spoločenstva ako ruský diktátor Vladimir Putin. Vďaka jeho nezmyselnej agresii voči Ukrajine sme sa zomkli a alianciu posilnili o Fínsko a Švédsko. Vstup Ukrajiny je len otázkou času.

Litovský Vilnius tieto dni hostí historický summit NATO. Témou dňa nie je len postoj k ukrajinskému členstvu v aliancii, ale aj čerstvo rozťatý švédsky gordický uzol. Erdogan ako vzorná drahá nevesta azda usúdil, že zo svojej pozície vyťažil maximum a tak dal členstvu Švédska „požehnanie”. Preto je skvelou správou, že garant našej bezpečnosti sa posilní o špičkovú armádu a loďstvo severského leva. Je to veľké víťazstvo aj pre Slovensko.

Summit NATO tak dostal nový pozitívny náboj. Otázkou je, ako sa pretaví do kolektívneho postoja k členstvu Ukrajiny. Ruská agresia bola pre európskych lídrov budíčkom. Azda si uvedomili, že neradno zopakovať chybu z roku 2008. Vtedy zo seba dostali len neurčité deklarácie o možnom budúcom členstve Ukrajiny a Gruzínska v NATO. Ako to dopadlo, vieme. Gruzínsko a Ukrajina sa stali obeťou osvedčených ruských exportov – čižmy a zamrznutého konfliktu. Aj preto by malo ísť o konkrétnejšie vyhlásenie, a nie len o vágne frázy. To si želá aj ukrajinské obyvateľstvo, ktoré si v drvivej väčšine uvedomuje hodnotu členstva vo väčšom obrannom spolku.

No riešenie nie je jednoduché a mantinely nepustia. Všetci si uvedomujú, že Ukrajina do euroatlantického spoločenstva nemôže vstúpiť počas aktívneho konfliktu. To nikto nespochybňuje. Polemizuje sa však aj o tom, či konkrétnejšie sľuby a pozvánka nemôžu motivovať Putina k zmrazeniu (mega)konfliktu s cieľom zmariť Ukrajine svetlejšiu budúcnosť.

Neľahká úloha spojencov tak spočíva v nájdení zhody na stanovisku, ktoré bude citlivo balansovať medzi všeobecnosťou a konkrétnosťou. Medzi rešpektovaním mantinelov a poskytnutím nádeje ukrajinskému odboju. Uvidíme, či sa podarí naplniť očakávania a načrtnúť uchopiteľnejšiu cestu pre vojnou zmietanú Ukrajinu. Je to dôležité a nevyhnutné nielen pre ňu, ale aj pre nás.

Benefity ukrajinského vstupu do NATO totiž jednoznačne prevažujú nad mínusmi. Kým nedostane jasné bezpečnostné garancie, tak Rusko neprestane besniť a odhrýzať z ukrajinského územia. Prímerie bez garancií by poslúžilo len na rekonvalescenciu Ruska a súčasná tragédia by bola len malou epizódou jeho nenásytnosti.

Strach zo zatiahnutia do vojny nie je namieste. Ukrajina patrí do našej aliancie a profitovať z toho budeme všetci.

Vstupom Ukrajiny do NATO po ukončení vojny dosiahneme udržateľný mier. Rusko si na nás netrúfne. Veď má problém popasovať sa už len s menším susedom. Konflikt s alianciou by bol samovražednou misiou.

Iste, niekto by mohol namietať, že veď predsa potenciálne členstvo Ukrajiny v NATO bolo hlavným dôvodom invázie. Tento argument však neobstojí. Rozširovanie aliancie bolo len zámienkou, keďže Rusko nikdy nerátalo s útokom NATO. Najlepším dôkazom je fínsky vstup do aliancie, ktorým sa zdvojnásobila vzájomná hranica. Napriek tomu nevidíme masívne sťahovanie vojsk na jej obranu či útok Ruska počas rozhodovania o fínskom vstupe. Ohrozovanie alianciou je len lacnou zámienkou na imperialistické a mocenské záujmy. Strach zo zatiahnutia do vojny nie je namieste. Ukrajina patrí do našej aliancie a profitovať z toho budeme všetci.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk