Dlhé roky kolektívny Západ, a najmä NATO, formovali svoju politickú agendu tak, aby Putin, a teda aj Rusko, zostali pokojní. Prax však ukázala, že práve záväzné zaobchádzanie a opatrnosť boli príčinou agresie. Boli to ústupky a pokusy o “uhladenie pomerov”, ktoré viedli k ruskej invázii do Gruzínska v roku 2008 a potom na Ukrajinu v roku 2014. Bola to skôr neochota reagovať než použitie sily, čo viedlo k plnohodnotnej ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022.

Už 11. – 12. júla sa vo Vilniuse uskutoční samit NATO, na ktorom sa môže obnoviť historická spravodlivosť. Počas samitu by Ukrajina mohla konečne získať skutočné bezpečnostné záruky, ktoré v skutočnosti nedostala za to, že sa v rámci Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 vzdala tretieho najväčšieho jadrového arzenálu na svete. Odňatím jadrových zbraní Ukrajine a vidinou lojality Západu Rusko pocítilo svoju schopnosť ovplyvňovať medzinárodné organizácie a ich rozhodnutia a pocítilo možnosť obnoviť impérium.

V roku 1994 boli Ukrajine odobraté jadrové zbrane a na oplátku jej boli poskytnuté bezpečnostné záruky a v roku 2008 jej bolo prisľúbené členstvo v NATO. Po pätnástich rokoch sa žiadny z týchto sľubov nedodržal. Navyše územnú celistvosť a bezpečnosť Ukrajiny zničil jeden z garantov Budapeštianskeho memoranda – Ruská federácia.

Vilniuský samit je pre svetové spoločenstvo príležitosťou splniť svoje záväzky a preukázať odolnosť. Je čoraz jasnejšie, že Ukrajina nie je pre Západ a najmä pre NATO bremenom. Ukrajina je “bezpečnostnou výspou”.

Ozbrojené sily Ukrajiny sa za rok a pol vojny s “druhou armádou sveta” ukázali viac než dôstojne, najmä ak si uvedomíme, že zadržiavaním ruskej armády na svojom území AFU okrem iného kryje NATO pred ďalším postupom ruských vojsk.

Pri úvahách o možnosti pozvať Ukrajinu do NATO by sa nemalo zabúdať na jej minulé zásluhy. Ukrajina sa ukázala ako seriózny hráč počas veľkých misií NATO vrátane Iraku a Afganistanu. Ukrajina neostala nečinne stáť počas epidémie COVID-19, keď program strategickej leteckej prepravy NATO poskytol svojim nákladným lietadlám pomoc núdznym.

Tým, že Aliancia nasleduje propagandu Kremľa a odmieta členstvo Ukrajiny, len nahráva Putinovi a provokuje ho k eskalácii agresie. Argument, že NATO nemôže pozývať krajiny v čase vojny, sa tiež vymyká racionálnym argumentom. V skutočnosti neexistujú žiadne jednoznačné obmedzenia vrátane tých, ktoré sa týkajú vojnového stavu, rozhodnutie o prijatí krajiny sa prijíma individuálne, ako dokazuje štúdia o rozšírení NATO z roku 1995. A skutočnosť, že všetky krajiny prijaté do NATO vstúpili do Aliancie v čase mieru, nemusí nevyhnutne znamenať, že existuje zákaz pozvať krajinu počas aktívnej fázy vojny. 

Nepodložené sú aj tvrdenia, že vojská NATO po pozvaní Ukrajiny budú musieť okamžite ísť brániť ukrajinské územie. Je to v rozpore s oficiálnym postupom vstupu do NATO. Článok 5, na ktorý sa odvolávajú odporcovia pozvania Ukrajiny do NATO, stanovuje, že sa vzťahuje len na riadnych členov. A získanie plného členstva si vyžaduje veľmi komplikovanú procedúru. Dokonca aj Fínsko, ktoré bolo pozvané v rámci zjednodušeného postupu, ním prechádza už rok, zatiaľ čo Švédsko je stále v procese. Nemali by sme zabúdať na nemecký precedens, keď západné Nemecko, ktoré bolo na čele studenej vojny, vstúpilo do NATO v roku 1955, zatiaľ čo východné Nemecko zostalo pod sovietskou okupáciou a vstúpilo do neho až po zjednotení Nemecka v roku 1990.

Vnútorné zmeny na Ukrajine sú tiež v prospech pozvania. Už v roku 2021 prijal Kyjev viac zásad a noriem NATO ako niektorí súčasní členovia. Ukrajinské ozbrojené sily sa učia a osvojujú si modernú výzbroj závideniahodným tempom. Takýto bleskový výcvik a schopnosť ukrajinskej armády myslieť netradične umožnili napríklad priamo v teréne zistiť, že systémy protivzdušnej obrany Patriot dokážu zachytiť ruské hypersonické rakety. Viditeľné sú aj výsledky ukrajinského boja proti korupcii, hoci je pred nami ešte veľa práce, ale aj vo vojnových podmienkach Kyjev pokračuje v reformách.

Po všetkých stránkach je zrejmé, že Ukrajina je potenciálnym a progresívnym partnerom Aliancie, najmä v oblasti kontinentálnej bezpečnosti a ochrany spoločných hodnôt. Partner, ktorý každým dňom svojho boja proti ruskej agresii dokazuje, že potrebuje byť súčasťou Aliancie. A výsledok samitu vo Vilniuse ukáže, či sú členské štáty Aliancie pripravené plne presadzovať pôvodné záujmy NATO.

Autor: A. U.