Prigožinovo tiahnutie na Moskvu trvalo len o niečo dlhšie ako niektorá z väčších etáp na Tour de France. Pokus o strápnenie Putina stihol akurát odhaliť rozpoltenosť, dezorientáciu a hlúposť slovenských Prorusov.

Po čušaní tradičné falošnosti

Je pravda, že Prigožinova vzbura vzbudila pomerne prosté, rýchle a hádam aj naivné očakávania tých, ktorí si želajú Putinovu porážku. Postsovietske, ale stále imperiálne Rusko je jednoducho našou logikou neuchopiteľné. A situácia nemá žiadne dobré konce. Všetky sú rizikové a tragické.

Začalo to tichom – podobným ako vlani po 24. februári. Všetci vysmievači z protiruskej hystérie (lebo priatelia sa len cvičia na ukrajinských hraniciach) na chvíľu zhasli a opatrne čušali. Ich prebudenie prišlo pomerne rýchlo. Otriasli sa a ožili rečičkami o našej zodpovednosti za vojnu a s tým, že „ono všetko je zložitejšie a nič nie je čiernobiele“. Bez ohľadu na to, že pri iných príležitostiach sa vôbec nehanbia tvrdiť, že všetko je nie čiernobiele, ale rovno iba čierne…

Teraz boli prvé ohlasy proruského tábora rovnako falošné. Prigožin je vraj fašizujúci radikál. O tom predsa nikto nepochybuje. Ale práve dotyčný so svojou bandou hrdlorezov na Ukrajine už mesiace okupuje cudzí štát, kradne a zabíja.

Nie je žiadnym nedorozumením, ani chybou v kremeľskom softvéri. Naopak – zákerný, násilnícky a bezohľadný – je typickým predstaviteľom ruských okupantov. Jeho jediným limitom je kremeľská konkurencia. Ani náhodou ho neobmedzuje svedomie alebo pravidlá ruskej politiky.

Čas rozhodnutia sa blíži

Ďalší z našich priateľov imperialistického Ruska upozorňujú, že Putin je akou-takou garanciou. Aha, takže predsa len v Rusku ide o súboj medzi absolútnym šialenstvom a šialenstvom nižšieho stupňa.

Vďaka za verejné priznanie, že tento štát je súborom nepredvídateľných rizík a mocenských bojov. Predstavuje nebezpečenstvo aj sám pre seba. A čo už potom, keď sa vyberie na skusy za svoje hranice…

Prigožin nezávisle na pohnútkach a kvalite svojho charakteru verejne vykričal, že ruská invázia na Ukrajinu je šialenstvom, chybou a historickým zlyhaním.

Už keď to pochopil tento, prečo to ešte nedokážu pochopiť Dankovia, Chmelárovia, Blahovia a Ficovia? Odteraz sa budú musieť obhajcovia ruskej invázie rozhodnúť, či dajú prednosť šialencovi alebo ešte väčšiemu šialencovi. Jediným rozlomením tejto dilemy je definitívne sa rozlúčiť so všetkými.

Ak sa dotyčným nechce rozhodovať, realita ich k tomu raz donúti. Po ruskej porážke z ich presvedčenia nezostane nič. Na to sa všetci príčetní náramne tešia.

Zdroj: https://www.aktuality.sk