Ešte pred utorkovým vyhlásením prezidentky Zuzany Čaputovej sa špekulovalo o prvých menách jej možných nástupcov. O tom, že kandidatúru zvažujú, otvorene hovoria zatiaľ len vedec Robert Mistrík a bývalý minister zahraničných vecí Ján Kubiš. V kuloároch sa však špekuluje aj o exšéfovi diplomacie Ivanovi Korčokovi a bývalom politikovi Petrovi Weissovi.

„Budem zvažovať prezidentskú kandidatúru. Keďže ubehlo len pár hodín, potrebujem dostatok času na rozhodnutie,“ vyhlásil Korčok. Dodal, že situácia sa zmenila potom, ako Čaputová ohlásila neochotu kandidovať v nadchádzajúcich voľbách. Spresnil, že od oznámenia prezidentky neubehlo ani 24 hodín a ešte je podľa neho priskoro na také dôležité rozhodnutie.

„Po prvé chcem poďakovať prezidentke za to, čo urobila. Chcem jej zaželať veľa síl do ďalšieho roka,“ podotkol Korčok. Dodal, že rozumie jej dôvodom, prečo sa rozhodla znova nekandidovať. „Hlava štátu je len človek,“ skonštatoval. Spresnil, že nepočítal so včerajším rozhodnutím prezidentky.

Chce, aby po jej odchode bola zachovaná vysoká miera dôvery v prezidenta. „Zdieľam spôsob výkonu mandátu pani prezidentky a chcem sa poďakovať každému, koho napadá moje meno,“ ozrejmil.

Dodal, že zatiaľ ho čas nesúri k tomu, aby svoju kandidatúru oznámil. Slovensko pritom čakajú prezidentské voľby o trištvrte roka. „Voľby, ktoré sú najbližšie, sú parlamentné voľby. Toto je veľmi dôležitá vec, ktorú Slovensko musí absolvovať. Je pochopiteľné, že po vyhlásení pani prezidentky tieto otázky (otázky na Korčokovu možnú kandidatúru, pozn. red.) sú, ale hlavná vec, ktorá je kľúčová pre budúcnosť, sú parlamentné voľby,“ ozrejmil.

Priznal, že sa nebude angažovať v kampani pred parlamentnými voľbami. „Môžem potvrdiť, že som s pani prezidentkou komunikoval po mojom odchode z postu ministra. Veľmi otvorene sme sa bavili o zahraničnej politike, kde prezidentka z Ústavy SR zohráva veľkú úlohu. Ja s ňou mám dodnes dobrú komunikáciu,“ podotkol.

O tom, či preberie štafetu po Čaputovej podľa neho rozhodnú občania. Znova odmietol priznať, či sa „štafetu pokúsi prebrať“. „V tejto chvíli sa koncentrujem všetkými silami na to, aby som si vyhodnotil, či takúto výzvy prijať,“ skonštatoval.

Dodal, že ak sa rozhodne kandidovať, chce svoje kroky koordinovať aj s Čaputovou. „Ona sama prešla zložitým obdobím, vnímam to tak, že za jej rozhodnutím sú najmä osobné dôvody, na ktoré má právo a aj prezident je len človek,“ spresnil. Ešte je však podľa neho pri skoro na úvahy, či do volieb pôjde ako „stranícky alebo občiansky kandidát“. Po tlačovom vyhlásení sa v liberálnom dome ozval potlesk.

To, že by bol exminister zahraničných vecí dobrým kandidátom na prezidenta si myslí líder hnutia OĽaNO a priatelia Igor Matovič. Jeho hnutie si však chce počkať na výber kandidátov a následne podporiť toho, koho považujú za najlepšieho. „Je to jeden z dobrých kandidátov a teším sa na výber, aby sme si vybrali potom toho najlepšieho,“ povedal Matovič v stredu novinárom v súvislosti s Korčokom. „Nie je naším cieľom mať vlastného kandidáta, ale je naším cieľom, aby sme mali prezidenta, ktorý nám bude pevnou oporou v boji proti mafii,“ doplnil.

Korčok už pred dvomi týždňami v relácii Na telo Plus televízie Markíza odpovedal na otázku o prípadnej kandidatúre. „Nebudem kandidovať, ak bude kandidovať Zuzana Čaputová,“ zdôraznil.

Prezidentka v utorok oznámila, že sa nechystá znova kandidovať v prezidentských voľbách. Čaputová v úvode príhovoru priznala, že má za sebou štyri profesijne aj ľudsky najťažšie roky svojho života. „Pred oznámením tohto svojho rozhodnutia som musela odhadnúť svoje sily na ďalších, oddnes, potenciálne šesť rokov. A po veľmi poctivom zvažovaní dnes viem, že by tých síl na ďalší mandát nebolo dosť,“ povedala so smútkom v hlase.

Osud Slovenska však podľa nej nezávisí od jedného človeka. „Múdri a empatickí ľudia s dostatkom energie viesť Slovensko kandidovali v komunálnych voľbách, kandidujú v parlamentných voľbách a nie je dôvod, aby tak nebolo aj vo voľbách prezidentských,“ povedala.

Korčok pôsobil od roku 1992 v diploma­tických službách. Na ministerstvo medzinárodných vzťahov ho prijímal Milan Kňažko.

V roku 2015, počas tretej vlády Smeru, si Korčoka za štátneho tajomníka vybral minister zahraničia Miroslav Lajčák. Z funkcie odišiel v auguste 2018, keď ho prezident Andrej Kiska vymenoval za veľvyslanca v USA. Exminister zahraničných vecí Korčok v posledný deň roku 2022 uzavrel svoju 30-ročnú kariéru v slovenskej diplomatickej službe. „Bolo mi cťou 30 rokov slúžiť Slovenskej republike. Dnešný posledný deň tohto roku, je zároveň mojim posledným dňom na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Mal som tú česť byť súčasťou slovenskej diplomatickej služby od prvého dňa vzniku samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky 1. januára 1993.“

„Bol som pri veľkých medzníkoch slovenskej zahraničnej politiky,“ napísal Korčok.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk