Na jej rozhodnutie sa čakalo dlhé týždne. Chcela ho oznámiť skôr ako Andrej Kiska, no bola v oveľa zložitejšom postavení. Prezidentka Zuzana Čaputová so smútkom v hlase oznámila, že druhýkrát už kandidovať nebude. Nemá na to dostatok síl. Ako hodnotia jej rozhodnutie a doterajšie úradovanie odborníci? V čom sa líšila od jej predchodcu?

Politológovia Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave a Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied pre Pravdu zhodnotili, ako Čaputová doteraz svoju funkciu vykonávala.

Vysvetľujú aj to, čo to znamená pre nadchádzajúce prezidentské voľby a kam sa obrátia ľudia, ktorí ju podporujú. Stále totiž patrí k najdôveryhod­nejším politikom na Slovensku.

Limitovaná bola slabým zázemím v parlamente

Čaputová zastáva pozíciu prezidentky od polovice júna 2019 a bola prvou ženou v úrade v histórii Slovenska. Podľa Štefančíka vo funkcii hlavy štátu obstála, aj keď podobne ako každý, aj ona mala slabšie momenty v úrade. „Ale tie boli zanedbateľné v porovnaní s tým, ako svoj úrad poňala. A síce s presvedčením, že politika sa dá robiť aj slušne, zodpovedne a transparentne,“ zhodnotil pre denník Pravda.

„Stála na strane právneho a ústavného štátu, nebála sa povedať svoj názor, skritizovať jednu aj druhú stranu a preto si urobila toľko nepriateľov,“ povedal. Jej nástup bol podľa politológa Marušiaka spájaný s veľkými nádejami, ktoré však splnila iba čiastočne. „Zároveň však treba povedať, že zďaleka nie všetky nádeje, ktoré boli s ňou spájané, splniť mohla,“ ozrejmil.

Na jednej strane sa podľa Marušiaka snažila vystupovať ako aktívna prezidentka, do veľkej miery však bola limitovaná svojím slabým zázemím v parlamente. „Strana, ktorá ju nominovala (Progresívne Slovensko, pozn. red.), sa do NR SR nedostala,“ uviedol.

V konflikte s ňou bol nielen Smer, ale aj OĽaNO, dominantná strana koalície po roku 2020. „Na rozdiel od Andreja Kisku, odchádza bez osobných škandálov. Hoci jej popularita značne poklesla od čias, kedy bola zvolená a od prvých rokov jej pôsobenia, stále sa v rôznych prieskumoch verejnej mienky drží na pozícii najdôveryhodnej­šieho politika Slovenska,“ povedal Marušiak s tým, že silnou stránkou bol jej „legalistický prístup“, keď sa snažila využívať svoje právomoci striktne v súlade s ústavou.

Pri Hegeroví otáľala

Politológ zo SAV hodnotí pozitívne jej pôsobenie v oblasti zahraničnej politiky, najmä v kontexte reakcie Slovenska na ruskú agresiu proti Ukrajine. „Menej šťastné bolo jej pôsobenie vo vnútornej politike, osobitne v kontexte agónie vlády Eduarda Hegera. Otáľanie s ukončením jej pôsobenia prispelo k nárastu preferencií radikálne orientovaných strán ako Smer a Republika. Za túto situáciu nesie zodpovednosť aj prezidentka,“ myslí si Marušiak.

Cieľ byť hlasom ľudí, ktorých nie je počuť, sa jej podaril iba čiastočne. „Boli momenty, keď sa zachovala skutočne štátnicky a zároveň ľudsky, napr. v kontexte politicky, resp. ideologicky motivovanej vraždy v LGBTI+ bare Tepláreň. Zároveň sa však napriek počiatočným náznakom z jej agendy vytratila otázka sociálnej kohézie spoločnosti, čo obrátilo veľkú časť spoločnosti, ktorá sa cíti v podmienkach aktuálnych kríz ohrozená, proti nej,“ uviedol.

Hoci jej politické zázemie zostáva slabé, mohla svoju funkciu viac využiť na iniciovanie širšieho dialógu o ďalšom smerovaní SR a modeloch jej rozvoja aj s ohľadom na aktuálne trendy v EÚ. Čo sa týka načasovania oznámenia jej rozhodnutia, názory politológov sa rôznia. Podľa Štefančíka nemala počkať. „Ak vedela, že to ide takto urobiť, mohla to urobiť skôr. Viedla sa tu zbytočná diskusia o tom, či bude alebo nebude kandidovať. Pritom sa už mohli pripravovať iní kandidáti, ktorí čakali na jej rozhodnutie,“ myslí si politológ.

Marušiak rozumie, že prezidentka chce vytvoriť priestor pre to, aby sa mohli profilovať iní kandidáti, ktorých by jej voliči mohli podporiť. „Na druhej strane si myslím, že jej rozhodnutie môžu politici Smeru a OĽaNO interpretovať ako svoje víťazstvo aj počas kampane pred parlamentnými voľbami,“ uviedol.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk