Spájanie pred predčasnými voľbami väčšine strán nevychádza podľa ich predstáv. No a zdá sa, že ak by boli voľby v júni, lídri by mali čo robiť, aby dokázali zostaviť koalíciu. Podľa posledných prieskumov a vyjadrení lídrov jednotlivých strán s kým áno a s kým nie, by bolo naozaj ťažké nájsť zostavu, ktorá by mala aspoň 76 poslancov. Len štyri strany majú zatiaľ takmer stopercentnú istotu, že sa dostanú do parlamentu, ostatní sú stále na hrane. Smer sa drží na prvom mieste a o to druhé bojuje Progresívne Slovensko (PS) a Hlas. Istotu má zatiaľ aj hnutie Republika.

Ak by sa však ani jednému lídrovi nepodarilo zostaviť koalíciu, Slovensko by sa vybralo bulharskou cestou. Pravdepodobnosť, že takýto scenár nastane, je veľmi malá. Líder Smeru Robert Fico aj líder Hlasu Peter Pellegrini urobia všetko preto, aby sa dostali k moci.

Smeru klesol potenciál

Smer sa po piatich rokoch od politického zemetrasenia, ktoré nastalo po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, dokázal otriasť. Pre ľudí sú podľa posledných troch prieskumov agentúr AKO, Focus a NMS Market Research Slovakia opäť najčastejšou voľbou a vytlačili ich na prvé miesto.

V najnovšom prieskume volebných preferencií agentúry AKO pre TV Joj z júna by Smer volilo 19 percent. Vo volebnom modeli NMS pre denník SME získal o 0,6 percenta viac a v májovom prieskume Focusu oslovil Smer 18 percent voličov.

Kým prieskum AKO ukázal mierny rast potenciálu strany, vo volebnom modeli NMS potenciál klesol medzimesačne výraznejšie, a to zhruba o šesť percent. Podľa analytika agentúry Mikuláša Hanesa sa už tento pokles nenachádza v rozmedzí štatistickej odchýlky. „Ak sa tento pokles potvrdí aj v ďalších meraniach, bolo by to znakom, že časť voličov vyraďuje stranu Smer-SD zo zoznamu tých, ktorým by vo voľbách dali eventuálne svoj hlas,“ skonštatoval.

Smer je populárny najmä u voličov nad 65 rokov a u ľudí s nižším alebo stredoškolským vzdelaním. Napriek ich úspechu v prieskumoch, je ich koaličný potenciál minimálny. S výnimkou extrémistov z Republiky ich zo spolupráce vylúčili všetky relevantné strany.

V dvojkoalícii s Republikou by museli obe strany získať výrazne nad 20 percent. Podľa politológa z Ekonomickej univerzity Radoslava Štefančíka sú však prieskumy ku krajnej pravici často veľkorysé. „Ich volebný výsledok je ale nakoniec výrazne nižší. Predpokladám, že časť ich voličov preberie Smer, keďže ich rétorika sa niekedy podobá ako vajce vajcu,“ zhodnotil pre denník Pravda.

Republika je po Smere, Hlase a PS štvrtou stranou, ktorá sa takmer s istotou dostane do parlamentu, ich voličské jadro sa podľa modelu agentúry NMS v súčasnosti pohybuje okolo hranice potrebnej na vstup do parlamentu.

Túžba po moci

Otázne je práve to, čo v prípade víťazstva Smeru po voľbách urobí Pellegriniho Hlas a hnutie Sme rodina na čele s Borisom Kollárom. Ani jeden z lídrov Fica zo spolupráce nevylúčil, tvrdia však, že si s ním spoluprácu predstaviť nedokážu.

Podľa Pellegriniho si Smer chce dokázať, že vie vyhrať voľby a chce sa vrátiť k moci. Hlas podľa neho nepôjde do hocakej koalície len preto, aby sa dostal k moci. „Ak by Smer oznámil, že plánuje a chce vytvoriť koalíciu s Republikou, spadá do vylučovacích podmienok, tým pádom koalícia so Smerom by bola nemožná,“ dodal s tým, že absolútne vylučuje trojkoalíciu so Smerom a Republikou. PS je pre Hlas zatiaľ veľkou neznámou a do volieb ich budú sledovať.

Kollár niekoľkokrát zopakoval, že si stojí za svojím rozhodnutím, že s Ficom po voľbách spolupracovať nebude a nezvažuje ani koalíciu s bývalými kotlebovcami. Na margo koalície s Republikou a Hlasom líder Smeru Fico uviedol, že jednou z podmienok strany je jasná proeurópska orientácia. „Ktokoľvek príde do vládnej koalície a žiadal by akékoľvek zásahy voči nášmu členstvu v EÚ alebo v NATO, tak by to neprešlo,“ uviedol Fico.

Naďalej trvá na tom, že najvhodnejšie pre Slovensko je spojenie Smeru a Hlasu. No ak to bude Pellegriniho ťahať k PS alebo Saske, Fico si počká. „Veď skromnučko, veď počkajme. Ľudia rozhodnú, povedal. Ak to bude Pellegriniho tiahnuť k PS-ku alebo Saske, čo tiahne, tak pôjdeme do opozície, zoberieme si kofolu a pukance a budeme rok čakať na predčasné voľby,“ dodal.

Ak by sa Smer po voľbách dohodol s Hlasom a Sme rodinou, mali by aktuálne podľa Focusu 79 poslancov, podľa AKO len 75. Ak by Sme rodinu nahradila Republika, podľa prieskumov by v oboch prípadoch mali aspoň potrebnú parlamentnú väčšinu.

Pellegrini aj Fico však patria k pragmatickým politikom. „Oni nerobia politiku preto, aby sedeli v opozičných laviciach. Túžia po moci, a to veľmi. Hoci si nevedia predstaviť, že budú sedieť vo vláde za jedným stolom, na Slovensku je predsa dostatok iných verejných funkcií,“ uviedol Štefančík s tým, že možnosťou by mohol byť aj tandem predseda vlády a šéf parlamentu.

„Navyše, ak budú pravicové strany odmietať Hlas, bude úplne prirodzené, že Pellegrini sa hodí do otvorenej náruče Roberta Fica. Sirény zo Smeru spievajú mimoriadne nahlas, takže aj Pellegrini môže nakoniec podľahnúť,“ dodal na margo lídrov Smeru a Hlasu. Koniec koncov, poslanec Smeru Ľuboš Blaha sa v pléne počas diskusie k programovému vyhláseniu vlády Ľudovíta Ódora vyjadril jasne. „Verte tomu, že keď sa vrátime k moci, tak bude poriadok,“ povedal.

Boj o druhé miesto a sirény Smeru

Dôležité nebude len to, kto sa dostane do parlamentu, ale aj kto skončí na druhom mieste a môže potenciálne takisto zostavovať vládu. Kým Fico útočí na voličov rétorikou veľmi blízkou krajnej pravici, Pellegrini sa snaží vystupovať umiernenejšie, hovorí o potrebe stabilnej vlády a síce sa vyhraňuje voči extrému aj Smeru, nie je to dostatočne rázne. Stálo ho to časť voličov a prvé miesto v prieskumoch.

No a podľa posledných dvoch volebných modelov NMS Market Research Slovakia ho to stálo aj spomínané druhé miesto. Voliči naň posunuli progresívcov pod vedením Michala Šimečku. Podľa analytika Hanesa sa vo volebnom modeli NMS už druhý mesiac potvrdzuje mierny nárast PS. Aktuálne majú v prieskumoch okolo 15 percent.

„Hoci voličská podpora podľa modelu stagnuje, s ohľadom na štatistickú odchýlku zaznamenáva strana Hlas-SD podobnú mieru voličskej podpory ako PS a spoločne súperia o druhé miesto,“ zhodnotil analytik NMS.

Hlas má veľký koaličný potenciál. Podľa politologičky Silvie Hudáčkovej je dôvodom fakt, že by mohli vládnuť s viacerými stranami. „Hlas by mohol vládnuť s PS, SaS a Sme rodinou, ale aj so Smerom a Sme rodinou,“ myslí si. Aktuálne by v koalícii len s PS a Saskou, o ktorej hovorí Fico, ale aj líder OĽaNO Igor Matovič, nemali dostatok mandátov.

Ak by sa Hlas spojil so Saskou, Sme rodinou a progresívcami, mali by podľa májových výsledkov prieskumu Focusu 78 mandátov a podľa júnového prieskumu AKO 80. Líder PS Šimečka si aktuálne vie predstaviť aj debatu s KDH, aj keď ide o hodnotovo odlišné strany. Kresťanskí demokrati na čele s Milanom Majerským by priniesli do koalície okolo 10 hlasov.

Líder KDH má podľa svojich slov bližšie práve ku Kollárovi, než k PS. Sme rodina sa v prieskumoch aktuálne pohybuje okolo šiestich až siedmich percent. Ak by sa Kollár so svojím hnutím nedostal do parlamentu, aj to by mohlo prekresliť budúca koaličnú mapu.

Kartami zamieša SNS a strany okolo hranice zvoliteľnosti

Kartami pri skladaní budúcej vlády by mohla zamiešať strana SNS v prípade, že sa dostane do parlamentu, čo by Ficovi pri skladaní koalície pomohlo. S Dankom sa už teraz objavujú na spoločných tlačovkách, Pellegriniho sa im pre spoločné predvolebné aktivity získať nepodarilo. Líder národniarov Andrej Danko sa postupne z dvoch percent priblížil k piatim a od potrebného päťpercentného kvóra ho delí len niekoľko desatín.

Na rozdiel od pravicových strán, SNS zrejme pomohlo spojenie s stranami, ktoré vzal Danko pod svoje krídla aj na kandidátku. Ide o Národnú koalíciu a Slovenský Patriot, ktoré majú blízko ku krajnej pravici, ale aj poslancov okolo Tomáša Tarabu zo strany Život. Danko zatiaľ vylúčil Sasku, OĽaNO a PS a Boris Kollár je pre neho posledným, s kým by viedol dialóg.

„Andrej Danko určite opäť sníva o tom, ako by v pozícii predsedu Národnej rady, prípadne ako nejaký minister slovenskej vlády, odcestoval na svoju prvú návštevu do Ruskej federácie. Jeho predklony ruským politikom sú nezabudnuteľné,“ myslí si Štefančík.

Podľa politológa by však nemal zabúdať na to, že po každom volebnom období, v ktorom bola SNS vo vláde so Smerom, to so stranou výrazne zatriaslo. „Ak chce Danko stranu definitívne zlikvidovať, bude o spolupráci so Smerom snívať aj naďalej,“ dodal na margo národniarov.

Podľa politologičky Hudáčkovej síce strany mimo ohrozenia síce hovoria o nechuti spoločne vládnuť, ale červené čiary medzi sebou Smer ani Hlas nenakreslili. A práve výsledok SNS, ale aj Sme rodiny bude v prípade Ficovho víťazstva kľúčový.

„Ak vyhrá voľby Smer, Robert Fico urobí všetko preto, aby koalíciu zostavil. Republika je pripravená, no bude záležať na tom, či bude mať pre toto zloženie dostatok partnerov,“ skonštatovala. Podľa Hudáčkovej sa o podobe budúcej koalície rozhodne práve pri päťpercentnej hranici.

Na hranici zvoliteľnosti sa nachádzajú aj bývalé koaličné strany Saska a OĽaNO. Kým národniari rastú, liberáli a Matovičovci zaznamenali obrovský pokles, čo pri vládnych stranách nie je nič nečakané. Čo by pre tieto dve strany znamenalo, ak sa do parlamentu nedostanú? „SaS by zrejme ukončila svoju existenciu, keďže v iných typoch volieb má SaS slabé výsledky. Je to dôsledok jej elitárskeho prístupu k budovaniu straníckych štruktúr,“ ozrejmil Štefančík.

Pre OĽaNO by bol takýto neúspech horší, no podľa Štefančíka sa Matovičovi podarí zmobilizovať svoje voličské jadro a do parlamentu sa jeho hnutie dostane. „Vždy, keď niekde skritizujem Matoviča, napíše mi nejaký rozzúrený volič OĽaNO, čo sa mi pri kritike iných strán nestáva tak často,“ uviedol s tým, že im výrazne pomôžu aj milióny od štátu z minulých volieb, s ktorými budú mať v kampani veľký náskok.

Pomohli by mikrostrany?

Boli by pri skladaní vlády v prípade úspechu prínosom strany Demokrati, Maďarské fórum či Modrí, Most-Híd? Podľa Štefančíka by to znamenalo väčšie komplikácie pri tvorbe novej vládnej koalície. „Čím je viac politických strán vo vláde, o to väčšia miera nestability panuje pri vedení štátu,“ uviedol. Ak by prijali ponuku šéfa MF Zsolta Simona a spojili sa na kandidátke, samotným stranám by to možno pomohlo, no takéto poslanecké kluby by boli najnestabilnejšie zo všetkých parlamentných strán.

„Každý z týchto mikrolídrov by sa staral predovšetkým u svoju mikrostraničku a vnášal by tak značnú mieru nestability do vládnutia. Takéto umelo vytvorené spojenectvá, vytvorené len pre naplnenie osobných ambícií niekoľkých ľudí, neveštia nič dobré a ľudia by sa im mali vyhýbať ako čert krížu,“ uviedol politológ. Všetky tri strany sa pohybujú hlboko pod hranicou zvoliteľnosti.

Zostavovať akékoľvek koalície je však necelé štyri mesiace pred voľbami a podľa súčasných preferencií či vyjadrení lídrov nemožné. Už minulé voľby ukázali, že aj strana s piatimi percentami dokáže za štyri mesiace zvrátiť výsledok a voľby vyhrať, aj keď podobný scenár, ako v prípade OĽaNO už odborníci neočakávajú.

O dva týždne sa uzatvárajú kandidátky a Slovensko má pred sebou prakticky celú kampaň. „Takže tak, ako v roku 2020, ani v septembri 2023 nemusí zostať kameň na kameni,“ uviedol Štefančík s tým, že na Slovensku sa ešte nestalo, že by po voľbách neboli lídri schopní zložiť vládu a nepredpokladá, že k niečomu takému dôjde v septembrových voľbách.

„O volebnom pate sa hovorilo aj pred voľbami 2020, a pritom vládna koalícia mala po voľbách ústavnú väčšinu. Ako hovorí Boris Kollár, nedeľme si medveďa, ktorý ešte behá po lese,“ dodal. Ak by sa koalíciu predsa len nepodarilo vyskladať, pre Slovensko by to znamenalo nábeh na „bulharský model permanentnej nestability“, zhodnotil pred časom pre Pravdu politológ Juraj Marušiak. V Bulharsku absolvovali za dva roky voľby päťkrát, posledné boli v apríli.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk