Koľko povodní nás ešte čaká? Minulý týždeň mešťanom opäť pripomenul, čo sa stane, keď sa hlavným mestom preženie lejak. Zatopené hlavné dopravné ťahy a dopravný kolaps sa pri prietrži pomaly stávajú štandardom a nevyzerá to, že by sa to mohlo v blízkej budúcnosti zmeniť.

Podľa BVS je problémom preťažená kanalizácia a zlý manažment vody v prírode. Práve využívanie dažďovej vody bolo pritom v roku 2018 jednou z predvolebných tém súčasného primátora Valla.

Stovky áut stojacich v zápchach, zvuky hasičských sirén aj ľudia člnkujúci sa pod bytovkami. Aj tak vyzeral minulý týždeň v meste. Dôvod bol prostý – intenzívny lejak. Podľa Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), spadol minulý štvrtok miestami mesačný priemer.

„Kanalizácia nemá šancu také množstvo vody odviezť. Ústi do nej aj viacero potokov, ktoré stekajú z Karpát, čo tiež spôsobuje preťaženie,“ vysvetľuje hovorca BVS Ondrej Podstupka. Skokovo zvýšiť kapacitu kanalizácie podľa neho nie je možné. „BVS prevádzkuje 1 400 km kanalizácií. Ich nahradenie väčšími priemermi by stálo stovky miliónov a bolo by nutné rozkopať všetky ulice,“ dodal.

Predvolebná téma

Problémy po lejakoch sú však dlhodobým problémom. Vallovci v roku 2018 kritizovali vtedajšieho primátora Iva Nesrovnala za zlý manažment dažďových vôd. „Vieme, ako na to, máme prijaté aj strategické dokumenty. Ako sledujem vyjadrenia primátora Bratislavy, obávam sa, že vôbec tomu nerozumie,“ povedala v roku 2018 v rozhovore pre Denník N krajinná architektka a urbanistka Zuzana Hudeková.

Je spoluautorkou kapitoly o životnom prostredí v Pláne Bratislava, ktorý bol hlavným programom Matúša Valla. Nájdeme v ňom aj kapitolu o dažďovej vode, v ktorej autori navrhujú, aby bolo vydanie stavebného povolenia podmienené vypracovaním plánu zachytávania alebo vsakovania dažďových vôd, ale aj povinnosťou odvádzať dažďovú vodu mimo kanalizácie. Na otázku, či sú po 5 rokoch vízie splnené, z mesta neodpovedali.

Zelené opatrenia

Aké sú podľa BVS možné riešenia? „Treba odpojiť z kanalizácií maximum plôch, z ktorých sa odvádzajú povrchové vody. Domy by mali mať vsakovacie jamy alebo retenčné nádrže, ktoré by zachytávali vodu. Rovnako treba pracovať na odpojení veľkých zdrojov vody vtekajúcich do kanalizácie, ako potoky z Karpát. Prospešné je aj budovanie zelených pásov či zmena využívania spevnených povrchov z betónu na povrchy, ktoré lepšie absorbujú vodu,“ dodal hovorca BVS. Mesto na opatreniach už pracuje.

„Pribúda zelených vodozádržných pásov namiesto výsadbových štvorcov, osádzame vodopriepustnú dlažbu namiesto asfaltu a pri investičných zámeroch, ktoré mesto posudzuje, dbáme na to, aby investor vybudoval v rámci projektov vodopriepustné plochy a dostatok zelene,“ povedala hovorkyňa Dagmar Schmucková. Podľa environmentalistky Martiny Paulíkovej by mesto mohlo urobiť aj viac. „Niektoré opatrenia sa dajú spraviť okamžite, napríklad vybúrať na niektorých miestach obrubníky, aby mohla voda ľahšie odtekať,“ tvrdí Paulíková.

Dažďovú vodu musíme dostať z kanálov

Martina Paulíková, environmentálna konzultantka– Zväčšovanie kanalizácie nie je riešením nahromadenej dažďovej vody. Tá má odvádzať najmä splaškovú, znečistenú vodu a je projektovaná na určitú kapacitu. Problém je, že sa do nej často vlieva aj dažďová voda. Cieľom je teda odpojiť čo najviac spevnených plôch od kanalizácie. Tu sú opatrenia ako zelené strechy, vsakovacie bloky, terénne zníženiny na vsak, vodné parky a podobne. Tiež je dôležité vypracovať zrážkovoodtokový model, kde a pri akej intenzite zrážok voda zostáva stáť. A potom tlačiť na vlastníkov nehnuteľností, aby svoju vodu zo striech a parkovísk neposielali nárazovo na ulice. Mnohé nové štvrte však opakujú tie isté chyby. Tieto problémy sa však v Bratislave aj ďalších mestách neriešili desaťročia, takže za rok sa to vyriešiť nedá. Musia sa spojiť všetci, nie je to len na pleciach magistrátu.

Zdroj: cas.sk