Predvolebná kampaň bude plná špiny a klamstiev.

Pokiaľ sa nestane politický zázrak, a tie sa z času na čas dejú, tak je veľmi pravdepodobné, že kým tzv. stredopravé alebo demokratické strany budú súperiť, ktorá bude mať to šťastie a prelezie cez päť percent, o víťazstvo sa pobijú Smer s Hlasom.

Môžeme byť nahnevaní, sklamaní, môžeme sa proti tomu búriť, považovať to za lož a manipuláciu, ale to je tak všetko, čo s tým môžeme robiť. Čísla nepustia.

Zatiaľ čo v spektre, ktoré by malo zastupovať zodpovedného proeurópskeho voliča, ktorý chápe, čo je služba štátu a fiškálna politika, sledujeme rituálne tance samčekov, ktorí namiesto pytačiek dávajú prednosť tanečným sebaprezentáciám pred zrkadlom v straníckej kancelárii, na špici tabuľky sa tlačia tí, ktorí mali byť po voľbách 2020 vytlačení mimo politického záujmu.

Áno, sebaklam o vlastnej genialite poškodil aj onakvejšie osobnosti, takže keď to trafí politikov kategórie B, C a D, tak by nás to veľmi nemuselo prekvapovať.

Americkí psychológovia David Dunning a Justin Kruger opísali podobné správanie, keď „menej kvalifikované osoby či osoby s nízkymi schopnosťami a kompetenciami v danej oblasti výrazne nadhodnocujú svoje schopnosti a výkon v porovnaní s ostatnými. Takíto jedinci majú väčšie ťažkosti rozpoznať svoje reálne schopnosti, čo je spôsobené hlavne nedostatkom ich metakognitívnych schopností. Naopak, kvalifikovaní ľudia podhodnocujú svoje schopnosti a preceňujú silu ostatných.“

Robert Fico s Petrom Pellegrinim majú iné starosti. Podstatne praktickejšie. Chcú vládnuť a jeden z nich vládnuť určite bude. A možno obaja.

Sobotňajší snem Hlasu ukázal, kde má strana svoju najväčšiu slabinu – názorovú nejednoznačnosť, ktorá však má dôvody v náladách a prioritách voličov. Pellegrini vie, že časť jeho potenciálneho elektorátu si vie predstaviť, že by volila aj Smer alebo Republiku. Keby sa teda jednoznačne vyhranil voči týmto stranám, riskoval by, že ich nadobro stratí.

A tak, ako sme si už zvykli, len tápajú a kolíšu medzi stranou, ktorá sa chce odlíšiť od materského Smeru, a Smerom samotným.

Zato Fico, ten si môže robiť, čo chce a už mu to neublíži. Jeden deň bude nadávať, že prezidentka je americká agentka a že vládu Ľudovíta Ódora vybrala americká ambasáda a potom si strihne na oslavách amerického Dňa nezávislosti fotku s americkým veľvyslancom. Celý čas sa usmieva a popíja šampanské. No a ešte sa pochváli, že bol aj na akcii, ktorú organizovala ruská ambasáda.

Za Ficom stoja sklamaní ľudia a rozzúrený dav volajúci po pomste. A tomu je v princípe jedno, čo predseda robí. Dôležité je, čo im k tomu povie.

Správanie Fica už nenaráža na reputačný problém. Keby to tak bolo, tak by mu zlomili väz vražda Jána a Martiny, desiatky káuz aj priznania „našich ľudí“ alebo konšpiračné stretnutia na chate, kde okrem iného sľuboval, že dohovorí svojmu facebookovému človeku, aby zbytočne neprovokoval Mariana Kočnera a šéfa zločineckej skupiny takáčovcov Ľubomíra Kudličku.

V tejto kampani sa vyleje ešte veľa špiny a povie veľa klamstiev.

Zdroj: https://www.aktuality.sk