V tomto prehľade sa okrem témy z titulku dozviete aj o odpálení ukrajinskej priehrady Kachovka ruskými okupantami, či o kandidatúre Chrisa Christieho v Republikánskych primárkach. No a končiť budeme vo Švédsku, kde Najvyšší súd vydal Kurda do Turecka.

Irozhlas. cz: Žilinka ako najväčšia chyba koalície

Český web Irozhlas.cz zverejnil na svojich stránkach článok s titulkom „Prokurátor Žilinka mal pomôcť očistiť Slovensko, vo funkcii je ale skôr zárukou Ficovej beztrestnosti“. Autor v článku konštatuje, že Žilinka sa ujal funkcie v decembri roku 2020. Jeho hlavnou úlohou mal byť boj za očistu štátu proti korupcii a mal pomôcť zabudnúť na časy, kedy špičky Ficovho Smeru boli jedna ruka s prokurátormi a sudcami.

„Prax je ale iná. Prakticky neodvolateľný muž s veľkou mocou Ficovi skôr pomáha,“ konštatuje autor a dodáva, že sa tak deje vďaka paragrafu 363. Pripomína kauzu, v ktorej mal byť stíhaný Robert Kaliňák ako aj Robert Fico, ale prokurátor práve prostredníctvom tohto paragrafu vyšetrovanie zastavil.

Český web sa zároveň pýta, prečo si vlastne takéhoto generálneho prokurátora vtedajšia vláda vybrala. Podľa autora išlo o zmes nekompetentnosti a naivity. Prokurátor Žilinka bol na zozname Kočnera a Zsuzsovej ako jedna z nepohodlných osôb, ktoré treba zlikvidovať. Vláda z toho usúdila, že Žilinka je slušný a kompetentný človek. Bývalý premiér Heger už otvorene priznal, že zvolenie Žilinku bola „najväčšia chyba vládnej koalície“.

Deutsche Welle: Ukrajina obviňuje Rusko zo zničenia priehrady Kachovka

Ukrajinská armáda tvrdí, že ruské okupačné sily vyhodili do povetria obrovskú priehradu Kachovka na južnej Ukrajine. Rusi tvrdia, že priehradu zničili Ukrajinci. Výbuch bol však lokalizovaný vo vnútri inžinierskej časti priehrady, ktorej vráta sú pod ruskou kontrolou.

Zničenie priehrady má za následok zaplavenie asi 80-ich obcí na ukrajinskom území, odkiaľ sa museli obyvatelia evakuovať len s najnutnejšími osobnými vecami. Priehrada však zásobovala vodou aj Rusmi okupovaný ukrajinský Krym, uvádza Deutsche Welle.

Zničenie priehrady bude mať negatívny dopad aj na atómovú elektráreň v Záporoží, lebo voda z priehrady bola používaná na chladenie elektrárne. Bezprostredné nebezpečenstvo jadrovej havárie však nehrozí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil zničenie priehrady za ruskú „ekocídu“. Podľa Ukrajincov Rusi vyhodili priehradu do vzduchu preto, aby zastavili ukrajinskú protiofenzívu, ktorá začala v predchádzajúcich dňoch.

The Guardian: Chris Christie ďaľším uchádzačom o Biely Dom

Bývalý guvernér štátu New Jersey Chris Christie ohlásil svoju kandidatúru v Republikánskych primárkach, ktoré učia nominanta strany na boj o kreslo v Bielom Dome. Christie hodlá vyzvať priamo Donalda Trumpa a svoju kampaň zameria proti nemu. „Nie som hlúpy. Chcem poraziť lídra, aby som vyhral,“ uviedol bývalý guvernér. O Republikánsku nomináciu sa uchádzal neúspešne už v roku 2016.

Po neúspechu sa stal Trumpovým poradcom a odvrátil sa od neho až v roku 2020, keď Trump začal popierať svoju volebnú porážku s Joeom Bidenom. V rozhovoroch pre médiá zdôraznil, že Trumpa musí vyzvať niekto, kto ho pozná. „A ja ho poznám lepšie, ako ktokoľvek iný,“ zdôvodňoval Christie podľa The Guardian svoju nomináciu.

Trump má tak už dokopy 11 vyzývateľov, čo je pre neho výhodné. Jeho početní skalní fanúšikovia budú voliť jeho, kým pri toľkých uchádzačoch sa podpora pre ostatných bude trieštiť.

Middle East Eye: Švédi vydajú Kurda do Turecka

Švédsky Najvyšší súd potvrdil vydanie Mehmeta Kokolua do Turecka. Ankara žiada o vydanie Kokolua z dôvodu, že si má odpykať zvyšok svojho trestu, ktorý dostal za prechovávanie 1,8 kg marihuany, uvádza Middle East Eye. Kokolu tvrdí, že v skutočnosti ide Turecku o jeho prokurdské postoje, ktoré vyjadroval počas svojho pobytu vo Švédsku na Facebooku.

Kokolu bol v Turecku odsúdený na 4 roky a sedem mesiacov, po odpykaní dvoch rokov z trestu ho podmienečne prepustili. V roku 2018 sa vybral do Švédska, kde dostal pracovné povolenie a legálne tam žije. Je zástancom kurdskej nezávislosti a prívržencom kurdskej strany PKK v Turecku.

Kritici rozsudku Švédskeho Najvyššieho súdu vidia rozsudok ako ústupok Stockholmu požiadavkám Ankary. Turecko totiž podmieňuje súhlas so vstupom Švédska do NATO vydávaním „teroristov“, za ktorých Ankara považuje i prívržencov a členov PKK žijúcich vo Švédsku.

Zdroj: https://www.aktuality.sk