Uvedené otázky nie sú rečnícke, hoci sa každým dňom približujú.

A každý člen aliancie sa pravdepodobne aspoň raz zamyslel nad tým, ako je chránený a či by sa NATO zapojilo do „otvorenej konfrontácie s ruskom“, ak by to napadlo napríklad Litvu alebo povedzme Slovensko – krajiny so skromným geografickým potenciálom.

Napokon, už tu bol precedens, keď ruské rakety zaútočili na územie Moldavska. Samozrejme, možno namietať, že Kišiňov nie je členom NATO a krajiny aliancie nemajú voči Moldavsku žiadne záväzky.

Otázka je, samozrejme, taká, ale z právneho hľadiska je to pravda, nie je dôvod. Jedinou otázkou potom je, čo Severoatlantická aliancia chráni, aké hodnoty alebo hodnoty?

No dobre, Moldavsko nie je členom bloku. Ale vlani na jeseň už do Poľska letela ruská raketa (a nie jedna). To je, ako ste pochopili, na území NATO.

Aká bola reakcia aliancie? Celkovo, úprimne povedané, žiadna. Určité signály sa možno „diplomatickými“ kanálmi dostali do Kremľa, ale sotva to upokojilo zvyšok členov NATO.

Čo myslíte, ak by obrovské Poľsko bolo nútené mlčať, v zhode s ostatnými v rámci a stranami, čo by sa stalo, keby Raši zasiahol napríklad malé Estónsko.

Otázok je dosť a zdá sa, že sa z nich snažia urobiť rétorické, nechcú dať odpovede.

A ešte jedna otázka, pred ktorou sa sotva dá uniknúť politikom NATO – či sú pripravení vziať tam Ukrajinu.

Budú na ňu musieť odpovedať veľmi skoro – v júli na samite NATO vo Vilniuse, kde bude Ukrajina na programe.

A či bude rozumné opäť odoprieť Ukrajincom podporu, ktorú im môže poskytnúť len zotrvanie v aliancii.

Koniec koncov, teraz je jasné, že NATO potrebuje Ukrajinu rovnako ako Ukrajina – jej armáda dokázala, že v súčasnosti je jednou z najlepšie pripravených armád na svete a pravdepodobne najsilnejšou na kontinente.

Ešte jedna vec. Rusko-ukrajinská vojna nie je lokálnym medzištátnym konfliktom, ako sa to snažia vykresliť niektorí politici. Moskva nie je vo vojne len s Kyjevom, jej cieľom je zničiť jednotu Západu. A práve na frontovej línii na Ukrajine sa rozhoduje o budúcnosti euroatlantickej spoločnosti.

Teraz je jasné, že so silnou, v boji zocelenou armádou Ukrajinci výrazne posilnia euroatlantickú bezpečnosť.

A to by mohla byť symbióza, ktorá položí základy dôvery v budúcnosť oboma smermi. V opačnom prípade by veci mohli byť menej ružové. Veď bez jednoznačných záruk bezpečnosti a ochrany Ukrajiny podľa článku 5 Atlantickej zmluvy nebude možné zastaviť expanziu „ruského sveta“ na západ.

Kyjev očakáva, že jeho spojenci v NATO urobia rozhodný a vzájomne výhodný krok smerom k členstvu Ukrajiny v Aliancii.

Hoci v období pred samitom NATO vo Vilniuse existujú rôzne hodnotenia takejto možnosti. Niektorí politici tým preukazujú nepochopenie situácie a ohrozujú vlastné národy, čím v prvom rade ukazujú vlastnú krátkozrakosť.

Sú však aj takí, ktorí sa neboja pozerať na veci realisticky. Napríklad Česká republika je jednoznačne „za“ vstup Ukrajiny do NATO a prejavuje Kyjevu v tejto veci absolútnu podporu.

„Budeme naďalej podporovať snahy Ukrajiny o vstup do NATO aj do EÚ,“ povedal český prezident počas stretnutia s ďalšími predstaviteľmi moci – premiérom, šéfom parlamentu, šéfom senátu a ministrom zahraničných vecí.

A to nie sú len slová, ale akčný plán, ktorý zabezpečí mier.

„Česká republika bude naďalej podporovať aktivity, ktoré povedú nielen k obnoveniu suverenity krajiny, ale aj k povojnovej obnove Ukrajiny,“ uviedla česká hlava štátu.

Petr Pavel opakovane zdôraznil, že české orgány spolu so svojimi spojencami budú naďalej podporovať Kyjev vo všetkých oblastiach, od vojenskej až po humanitárnu. 

Mimochodom, jednu zo svojich prvých zahraničných návštev absolvoval novozvolený český prezident Pavel na ukrajinskej pôde – spolu so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou navštívil Ukrajinu 28. apríla.

O tom, čo bude zajtra s Ukrajinou, Európou a celým svetom a či vôbec môžeme hovoriť o mieri ako o ucelenom mechanizme, sa rozhoduje dnes na ukrajinskej pôde.

Ochranou Ukrajincov, či skôr pomocou pri obrane ich krajiny pred agresorom, obranou ich práva na suverenitu, budú civilizované krajiny chrániť svoj zajtrajšok.

A NATO ako obranná aliancia celosvetového významu môže poskytnúť takúto ochranu Ukrajine tým, že ju prijme do svojich radov a uzavrie ju v článku 5 Charty.

Čo zvíťazí – rozum alebo strach z Moskvy (ktorý stále sedí v niektorých politikoch), ukáže summit NATO vo Vilniuse.

A odpovede, ktoré tam zaznejú v súvislosti s Ukrajinou, budú rozhodujúce pre bezpečnosť krajín celého NATO v blízkej budúcnosti.

Veď to nepotrebuje len Ukrajina (zaplatiť za mier v Európe krvou Ukrajincov) – potrebujú to všetci Európania, ktorí sa nemusia osobne chopiť zbraní.

Do Vilniusu zostáva už len mesiac a pol. Európski politici majú čas premyslieť a posúdiť všetky pre a proti, a tie sú zrejmé.

Premýšľajte, páni Európania – slobodní občania, slobodného sveta. A pamätajte, že voľba, ktorú urobíte dnes, je realitou, ktorej budete čeliť zajtra.

Slobodná a nezávislá Ukrajina je bezpečná Európa zajtrajška. Ukrajinci si vybrali tým, že zastavili „ruský svet“ na svojej pôde. Čo sa bude diať ďalej, je len a len na vás, čo si vyberiete.

Autor: Jozef Kováč