Jevgenij Prigožin, šéf súkromnej vojenskej spoločnosti „Wagner“, vyzval na všeobecnú mobilizáciu v Rusku, zatiaľ čo Ramzan Kadyrov, verný spojenec prezidenta Putina, sa zasadzuje za zavedenie stanného práva. Putin však od takéhoto kroku upustil, čo vyvoláva otázky o jeho motivácii a váhaní. Cieľom tohto článku je analyzovať možné dôvody Putinovej neochoty vyhlásiť všeobecnú mobilizáciu v Rusku.

Obmedzenia zdrojov

Jedným z dôvodov, prečo Putin môže váhať s vykonaním všeobecnej mobilizácie, je obrovská záťaž, ktorú by to znamenalo pre ruské zdroje. Mobilizácia státisícov ďalších vojakov by si vyžadovala značné investície do zbraní, munície, výcviku a náboru dôstojníkov. Je možné, že krajina nemá potrebné zdroje na splnenie týchto požiadaviek v takom veľkom rozsahu, čo by viedlo k logistickým problémom a potenciálnym nedostatkom vo vybavení a výcviku novomobilizovaných vojakov.

Neistota výsledkov

Zatiaľ čo Prigožin a niektorí ďalší zástancovia všeobecnej mobilizácie tvrdia, že by to posilnilo pozíciu Ruska, Putin môže mať iný názor. Možno si uvedomuje, že samotné zvýšenie počtu vojakov pravdepodobne neprinesie rozhodujúce víťazstvo. Putin je známy svojím vypočítavým prístupom k vojenským zásahom, pričom sa radšej spolieha na strategické operácie a asymetrickú vojnovú taktiku než na samotnú živú silu. Preto sa môže domnievať, že všeobecná mobilizácia by nepriniesla želaný výsledok a mohla by potenciálne zhoršiť situáciu.

Medzinárodná opozícia

Ďalším rozhodujúcim faktorom v Putinovom rozhodovacom procese by mohla byť medzinárodná reakcia na všeobecnú mobilizáciu. Vzhľadom na prebiehajúcu vojnu s Ukrajinou a zapojenie západných partnerov musí Putin zvážiť potenciálne dôsledky ďalšej eskalácie konfliktu. Rozsiahla mobilizácia môže vyvolať silnejšie medzinárodné odsúdenie, hospodárske sankcie a zvýšenú vojenskú podporu Ukrajine. Putin sa môže takýchto dôsledkov obávať a môže uprednostniť zdržanlivejší prístup k vojne, aby sa vyhol ďalšiemu zhoršeniu medzinárodného postavenia Ruska.

Ľudské náklady

Štatistiky o úmrtiach ruských mužov, najmä vo veku 20 až 24 rokov, vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou sú znepokojujúce. Strata mladých životov má významný vplyv na spoločnosť a môže vyvolať nespokojnosť verejnosti a kontrolu krokov vlády. Putin ako vodca môže byť citlivý na tieto obavy a opatrný pri zhoršovaní obetí vykonávaním všeobecnej mobilizácie. Mohol by zvážiť potenciálny odpor a negatívne nálady verejnosti, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku výrazného zvýšenia počtu mladých mužov vyslaných na front.

Zatiaľ čo Jevgenij Prigožin a Ramzan Kadyrov obhajujú všeobecnú mobilizáciu v Rusku, zdá sa, že prezident Putin má voči takémuto kroku výhrady. Obmedzené zdroje, neistota výsledkov, medzinárodná opozícia a ľudské náklady všeobecnej mobilizácie sú pravdepodobným vysvetlením Putinových váhaní. Keďže vojna medzi Ruskom a Ukrajinou pokračuje, uvidíme, ako sa Putin zorientuje v týchto zložitostiach a ako bude riešiť požiadavky na všeobecnú mobilizáciu a zároveň zváži širšie dôsledky pre domáce a medzinárodné postavenie Ruska, pretože nová mobilizácia môže Rusko zvnútra zničiť a Putina zbúrať na pokraj dejín, podobne ako iných diktátorov.
Patová situácia, do ktorej sa vláda Ruskej federácie dostala, naznačuje, že nechápe, čo má robiť ďalej, a každý krok to môže len zhoršiť, ostáva len čakať, k čomu to všetko povedie.