Je rok 2023, Slovensko však ešte nevyčerpalo eurofondy z obdobia 2014 – 2020. Do konca roka máme využiť vyše štyroch miliárd eur, inak hrozí ich nenávratne prepadnutie. Odborníci na eurofondy sa zhodujú, že napraviť situáciu je takmer nereálne. Prečo je taký problém minúť peniaze, ktoré máme na dosah?

Aby Slovensko neprišlo o miliardy z európskeho rozpočtu, využívanie starých eurozdrojov by sa malo oproti súčasnosti zvýšiť 4,5-násobne a dosiahnuť 551 miliónov eur mesačne. Museli by sme teda dokázať investovať vyše 18 miliónov eur denne. Ambíciu zabezpečiť efektívne využitie európskych peňazí si stanovil medzi priority vládnutia aj nový predseda úradníckej vlády Ľudovít Ódor. Spolu s ďalšími odborníkmi, ktorí v máji zasadli s Ódorom na ministerské posty, chcú preto vypracovať návod, ako využívanie miliardových zdrojov profesionálne a efektívne riadiť.

Zabrániť prepadnutiu miliárd z eurofondov chce aj nový šéf ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) Peter Balík. „Budem chcieť veľmi úzko spolupracovať s ostatnými ministrami a ministerkami, ktoré môžu zlepšiť čerpanie zo starého programového obdobia a budem na túto tému veľmi pravidelne a aktívne komunikovať aj s premiérom,“ poznamenal.

Minister zároveň pripomenul, že popri „starých” eurofondoch treba čerpať prostriedky aj z nového programového obdobia 2021 – 2027. Za dôležité považuje nastaviť procesy tak, aby čerpanie eurofondov v budúcnosti mohlo byť čo najefektívnejšie. Konkrétne kroky, ktoré plánuje MIRRI v tomto smere podniknúť, však nepomenoval.

Môžu za problém ministerstvá?

Z rezortu informatizácie v reakcii na otázky Pravdy pripomenuli, že hlavnú úlohu pri čerpaní európskych financií majú jednotlivé ministerstvá, ktoré sú každé zodpovedné za príslušné operačné programy. Samotné Balíkove ministerstvo riadi iba jeden miliardový program v schéme, takzvaný Integrovaný regionálny operačný program. Podľa údajov ministerstva financií však bol ku koncu apríla práve tento na chvoste v čerpaní európskych peňazí. Nevyužitých mu ostáva takmer 43 percent dostupných zdrojov, teda 823 miliónov eur.

Naopak, lepšie sa v čerpaní miliardových programov darí rezortu práce. V rámci rozvoja ľudských zdrojov im zostáva „minúť“ už len 17 percent zdrojov, čo však stále predstavuje približne pol miliardy eur.

Rezort investícií sa bráni tým, že napriek finančným ukazovateľom má zazmluvnenosť projektov na úrovni vyše 100 percent. „To znamená, že máme uzatvorené zmluvy s prijímateľmi na každé jedno euro plus percentá navyše, aby sme zabezpečili, že na konci programového obdobia nám z nášho programu žiadne peniaze neprepadnú. Teraz je na prijímateľoch, aby svoje projekty zrealizovali a do konca roka dokončili tak, ako sa zaviazali v zmluve,” poznamenali.

Samosprávy a podnikatelia, ktoré sú prijímateľmi investícii z eurofondov, ale hádžu loptičku zodpovednosti naspäť na štát. „Problémy s realizáciou projektov, financovaných z eurofondov, sa začínajú práve na ministerstvách,“ povedal pre Pravdu Michal Hort zo spoločnosti Eosnebotra, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblasti eurofondov.

„Na informácie z rezortov sa nedá spoľahnúť, harmonogramy výziev sú trhací kalendár, samotní žiadatelia sa v celom systéme nedokážu orientovať. Plus, dlhé trvanie procesov. Keď ma žiadateľ čakať pol až trištvrte roka na schválenie projektu a potom ďalšie nekonečné mesiace na preplatenie faktúr, dvakrát si to rozmyslí,” uvádza príklady manažér poradenskej firmy.

Často sa podľa neho tiež stáva, že vyhlásené výzvy a schválené projekty ministerstvá rušia. Ako príklad spomína operačný program Integrovaná infraštruktúra, v ktorom doteraz zostáva najviac nevyčerpaných peňazí z obdobia 2014 – 2020.

„V rámci tohto programu je kostrbaté spojenie infraštruktúrnych investícií a podpory na inovácie, výskum a vývoj. V minulosti bolo zrušených päť zo šiestich veľkých výziev na podporu týchto oblastí,” uviedol. Ide pri tom o veci, po ktorých je od podnikateľov najväčší záujem, doplnil.

Problémy pri čerpaní eurofondov majú nielen firmy, ale aj samosprávy, dodáva manažér konkurenčnej poradenskej firmy, ktorý požiadal o anonymnosť. Tvrdí, že sa opakovane stretáva s tým, že napriek obrovskému záujmu o peniaze z eurofondov sa k nim obce často jednoducho nevedia dostať. „Keďže hodnotiaci proces bežne trvá rok a prípadne aj viac, projekty často zostanú nezrealizované,” uviedol dôvod.

Ďalším veľkým problémom podľa neho je proces verejného obstarávania a tiež to, že ministerstvá sa k žiadateľom eurozdrojov správajú ako k súperom. „Keďže schváliť projekt a implementovať ho vyžaduje zodpovednosť, najlepšie je vytvoriť takú spleť pravidiel, že chráni na 110 percent. To ale zároveň mnohých žiadateľov demotivuje od toho, aby projekty vôbec realizovali,” myslí si.

Jedinou položkou, ktorú sa na Slovensku podarí úplne vyčerpať do konca roka, podľa neho bude tá, z ktorej sa financujú platy štátnych zamestnancov zodpovedných za vyhlásenie výziev a schválenie projektov.

Kritizujú aj politici

Pomalé čerpanie eurofondov paradoxne kritizujú aj samotní politici, ktorí tieto procesy nastavujú. Svedčia o tom napríklad výroky Roberta Fica (Smer-SD) z roku 2013, ktorý vtedy stál na čele vlády. V tom čase sa práve schvaľovalo financovanie z eurofondov na operačné obdobie do roku 2020, miliardy z ktorého dnes môžu prepadnúť.

Premiér sa síce tešil, že krajina dostane väčšiu finančnú dávku, no zároveň varoval, že Slovensko nevyčerpalo ani peniaze určené na roky 2007 – 2013. „Stojíme pred rizikom, že to nemusíme administratívne zvládnuť a mohli by sme o tieto peniaze prísť,“ hovoril Fico.

Téma pomalého čerpania eurofondov ako aj hrozba prepadnutia prostriedkov z európskeho rozpočtu, sa medzi tým stala bežným nástrojom politického boja. Napríklad pred parlamentnými voľbami 2020 túto tému voči vládnemu Smeru používalo hnutie Progresívne Slovensko. Jeho líder Michal Truban kritizoval vlády Roberta Fica (Smer) a Petra Pellegriniho (Hlas) za obrovské manažérske zlyhanie vo využívaní európskych peňazí.

Po voľbách túto rétoriku prebrali práve politici Smeru a Hlasu. Najviac kritiky si zaslúžila bývalá šéfka Veronika Remišová (Za ľudí), ktorú v súvislosti s eurofondami dokonca kritizovali aj koaliční kolegovia. Europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová (Jablko) kvôli ostrej kritike koaličnej političky a konfliktu s ňou nakoniec opustila stranu SaS, no témy zlyhávaní Remišovej s eurofondami sa nevzdala.

Aj napriek tomu, že prepadnutie peňazí je často použiteľným „strašiakom” od politikov, situácia v tejto téme sa za desať rokov nezlepšila, zhodujú sa oslovení Pravdou odborníci na eurofondy. „Prepadli sme z jednej strany koňa na druhú – pred rokmi sa pravidlá verejného obstarávania uplatňovali tak, že často mohlo dôjsť k nehospodárnemu nakladaniu. Dnes sú pravidlá tak prísne, že žiadateľ nedokáže obstarať tovar alebo službu tak, aby bola rovnováha medzi cenou a kvalitou,” zhodnotil zmenu jeden z expertov.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk