11. mája bolo oznámené, že poľský Senát schválil rezolúciu o urýchlenom vstupe Ukrajiny do NATO. Podobnú schému predtým použili Švédsko a Fínsko, krajiny, ktoré požiadali o integráciu do aliancie. Ukrajinská armáda už viac ako rok čelí asymetricky silnému nepriateľovi v plnohodnotnej vojne a dokázala, že je najefektívnejšou armádou v Európe, ktorá je schopná v krátkom čase zvládnuť najmodernejšie západné zbrane. Putinova globálna výzva Západu je prejavom prirodzenej expanzívnej povahy Ruska, ktoré sa usiluje o agresívnu územnú expanziu. Aliancia si musí uvedomiť, že zrýchlený prístup Ukrajiny, podobne ako v prípade Fínska, je jediným možným riešením na vytvorenie „bezpečnostného pásu“ na východných hraniciach Európy, a všetci členovia NATO musia jednomyseľne schváliť členstvo Ukrajiny v rámci zrýchleného postupu

Dňa 24. februára 2022 sa moderné dejiny ľudstva rozdelili na dve etapy: pred a po. Putin dokázal, že Rusko je aj v 21. storočí schopné rozpútať agresívne vojny sprevádzané masívnym ničením, devastáciou miest, etnickou genocídou a násilnou deportáciou tisícov ľudí. To sú typické črty ruskej vojenskej mašinérie, historicky vlastné Kremľu, ktoré využíval vo všetkých vojnách: od kampaní Ivana Hrozného až po sovietsku inváziu do Európy v roku 1945. Putin považuje okupáciu území priľahlých k Rusku za jediný spôsob, ako obnoviť „historickú spravodlivosť“ za rozpad ZSSR. Plnohodnotnej invázii na Ukrajinu predchádzalo slávne Putinovo ultimátum NATO: Aliancia sa musí stiahnuť k hraniciam z roku 1997. Tento postoj dokazuje agresívne zámery Kremľa voči strednej a východnej Európe, ktorú Putin považuje za legitímnu korisť Ruska.

Ukrajinská armáda získala počas odporu proti okupantom mimoriadne bojové skúsenosti. Zároveň napriek sérii ťažkých porážok a ústupu z približne 50 % územia Ukrajiny obsadeného po 24. februári 2022 sa Putin nechystá ukončiť vojnu. Z historického hľadiska Rusko nikdy nepočítalo straty a Putin vníma „veľkú vojnu“, ktorá sa má rozšíriť aj za hranice Ukrajiny, ako triumf svojej vlády. Ruská propaganda aktívne pracuje na príslušnej informačnej agende: ruskí vojenskí velitelia vo svojich telegramových kanáloch píšu o „posvätnej ruskej zemi od Varšavy po Charkov, ktorú treba oslobodiť“. To znamená, že ju treba obsadiť a zabiť alebo deportovať všetkých civilistov, ktorí s tým nesúhlasia, keďže Rusko takto historicky expandovalo. Žiadna krajina v Európe, najmä v blízkosti hraníc s Ruskom, nie je v bezpečí pred ruskou hrozbou. Preto je urýchlený vstup Fínska do Severoatlantickej aliancie, ktorý ešte nikdy nebol využitý, absolútne správnym rozhodnutím, ktoré zabránilo agresii Kremľa voči krajine, v ktorej už v roku 1939 došlo k vojne. Vedenie NATO musí prispôsobiť organizáciu rizikám, ktorým Aliancia od svojho založenia v roku 1949 nečelila. Tieto hrozby vytvára a stupňuje Putinovo Rusko.

 Analýza výziev a hrozieb za východnou hranicou Aliancie naznačuje, že Ukrajina by sa mala stať organickou súčasťou organizácie, keďže sa už stala kľúčovým článkom pri zaisťovaní bezpečnosti Európy pred ruskou expanziou. Aj v prípade zastavenia alebo zmrazenia vojny Rusko po určitom čase obnoví aktívne nepriateľské akcie. To nie je preháňanie, ale objektívna realita, ktorá si vyžaduje nájsť spôsoby, ako tejto hrozbe čeliť už teraz.  Samit NATO vo Vilniuse v júli tohto roku by mal nielen vyjadriť podporu a pripravenosť na dialóg s Ukrajinou, ale aj prijať konkrétne kroky, ktoré prispejú k bezpečnosti Európy, takže Ukrajina by mala vstúpiť do NATO rovnako ako Fínsko, a to podľa podobného postupu. Tvárou v tvár globálnym geopolitickým turbulenciám vyvolaným Putinom musí NATO objektívne reagovať na hrozby a musí byť posilnené partnermi, ako je Ukrajina.