Vláda nestraníckych odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom spôsobila, že sa väčšina vrhla do opozičného postoja. Stranícki šéfovia nenávidia jeden druhého. Skoro svorne sú proti prezidentke. A sú aj proti času, pravidlám a, žiaľ, i proti zdravému rozumu.

Raz budeme s láskou spomínať

Situácia je priezračná, ale ani to mnohým k chápaniu nepomáha. Hegerova vláda prišla o väčšinovú podporu v parlamente. Následne dostala luxusný priestor na dožívanie. Napriek tomu samú seba dorazila slabosťou plynúcou z agónie, Vlčanom a Káčerom.

Pokračovanie už nemohlo byť žiadne iné – prezidenta robí čo musí. A k tomu ešte aj plní priania, ktoré mnohí mesiace nahlas vykrikovali.

Po tomto všetkom by sa dalo čakať, že väčšina aktérov už zhasne, uprace sa do svojej predvolebnej pozície a uzná nadvládu skutočnosti nad fantazmagóriami. Kdeže!

Premiér Heger tvrdí, že všetko zvládli. Prečo teda skončil a už nebude premiérom? Fico chce skoršie voľby, najlepšie budúci víkend. Že to nejde? No a čo! Keď vie ovládať mysle poblúdených, prečo by nezvládol plynutie času.

Remišová zo strany Za človeka je pobúrená z prezidentskej vlády. Nuž, ani úradnícka sa v ústave nespomína. Nech sa tá budúca volá akokoľvek, je jasné, že pôjde o núdzové riešenie tak, aby štát ukázal svoju existenciu.

Všetci spomenutí a s nimi aj ďalší komentujú personálnu zostavu „prezidentskej” vlády. Ak ju vedia zostaviť lepšie, nech prezidentke predstavia vládu s väčšinovou podporou v parlamente. Alebo dotyční len cítia, že musia kvôli svojim voličom hlásať bludy, odmietať realitu, kašľať na ústavu, opovrhovať konkurentom a v prípade Smeru aj opľúvať prezidentku? To je naozaj smutná až škandalózna zbierka povinností.

Prezidentka rokovaním o úradníckej vláde ukázala hádam aj nadbytočnú veľkorysosť. Maximálne mohla jej zloženie straníckym šéfom oznámiť, napríklad emailom. Jej nevyhnutnosť je predsa dôsledok ich politickej impotencie, tak teraz nech zhasnú. Stačí, že vezmú na vedomie menoslov vlády.

Už teraz je skoro jasné ako to s Ódorovou vládou bude. Postupne naviaže na seba veľkú hromadu melanchólie. Raz budeme spomínať: to boli časy, keď racionálne vládli odborníci. Bonusom sa možno stane rozpočet kvalitnejší od minulých. To v konečnom dôsledku nikomu nepomôže.

S parlamentnou demokraciou je to takto – vládnu zvolení, hoci sú hlúpi, rozhodujú mocní, aj keď zneužili slabosť svojich fanúšikov. A štát nie je súkromná firma.

Prípadná (a možno až všeobecná?) spokojnosť s vládou profíkov bude malé intermezzo medzi obdobím rozhorčenia z Fica, sklamania z Matoviča (a jeho naivných nástupcov) a obáv z toho, akí drzáni ovládnu Slovensko po 30. septembri. Dohromady to vyzerá naozaj zle. Tak sa to však postupne tomuto štátu stalo…

Fico? No comment

Ide o približne pätnásť rokov trvajúce pokušenie komentátora. S vervou a nevyhnutným odporom a názorovým sebavedomím opovrhnúť Robertom Ficom.

Po tomto týždni je dôvodov na podobný postup o sto viac. Práve preto si dotyčný pán (volajme ho pracovne Nešťastie slovenskej politiky) už žiadny ďalší riadok nezaslúži. Ignorancia je iným menom trestu, ktorý mu za jeho dlhodobú „robotu” patrí.

Dlhé tiene

Na fronte sa čaká na hocijaký prvok, ktorý zmení hru. Bude ním napríklad pôvodom birtská raketa dlhého doletu Storm Shadow? Ukrajinci sa britským darcom zaviazali, že zbraň použijú iba na svojom zvrchovanom území. Áno, však presne o to kráča. Aj Krym je ukrajinský…

Raketám prajeme bezpečný let s koncom nebezpečným pre Rusko. A nemáme pri tom žiadne výčitky svedomia. Až takto nás vojna pokazila.

Hrdina týždňa

V istom zmysle je jedno, či si Ľudovít Ódor získa v najbližších týždňoch sympatie verejnosti. Tak ako je jedno, či ho väčšina bežných občanov doteraz poznala. Netancoval v televíznej šou, nefotil sa s Plačkovou ani nechodí s Matovičom po kulturákoch.

Prečo by ho mal niekto poznať? Síce mu vyšla veľká a múdra kniha, ale to nie je pre našinca dôležité.

Napriek všetkému ovládol týždeň. Ukázal svoj potenciál. Prihlásil sa na pol roka o slovo. Po jeho odchode budeme znovu odkázaní na pokrytcov, manipulátorov a zbabelcov.

Verejná demonštrácia poznania v osobe „úradníckeho” premiéra však vôbec nie je málo.

Zdroj: https://www.aktuality.sk