Hegerov kabinet v troskách: Kto nám bude vládnuť?! Tu sú možné scenáre, ak prezidentka zasiahne
Rozpadá sa mu to pod rukami. Kabinet premiéra Eduarda Hegera (47) existuje zrejme už len na papieri. Po tom, čo tento týždeň požiadal o koniec vo funkcii minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (52), odchádza v priebehu dvoch dní aj minister zahraničia Rastislav Káčer (57).
Od decembra tak stratila Hegerova vláda štyroch členov, čo už je zrejme neudržateľné aj pre prezidentku Zuzanu Čaputovú (49). Tá v piatok odletela na korunováciu do Londýna, no okamžite po svojom návrate bude musieť vyriešiť, či a koho poverí úradníckou vládou.
Heger sedí okrem premiérskej stoličky aj na dvoch ministerských. Odchod Vlčana z vlády pre schválenie 1,4-miliónovej dotácie pre firmu, kde je konečným užívateľom výhod, len podčiarkol trápenie sa Hegerovho kabinetu. Aby toho politického chaosu nebolo málo, na odchod zamával aj šéf rezortu zahraničia Káčer. Hlava štátu už predtým naznačovala, že ak odíde z vlády ešte jeden člen, poverí riadením štátu úradnícku vládu.
„O svojom ďalšom postupe v súvislosti s vnútropolitickou situáciou mám jasno. Čo najskôr po návrate z Londýna s ním oboznámim premiéra Eduarda Hegera a predsedu parlamentu Borisa Kollára a následne aj verejnosť,“ uviedla Zuzana Čaputová. V tejto súvislosti sa na budúcej premiérskej pozícii najviac skloňuje meno viceguvernéra Národnej banky Slovenska Ľudovíta Ódora.
Snaha o záchranu
Heger sa pritom svoje postavenie snaží silou-mocou zachrániť. Vo štvrtok večer zvolil formu mimoriadneho prejavu v RTVS, kde tvrdil, že Slovensko je v „kríze chaosu“. Snažil sa sypať si popol na hlavu a priznal, že chaos prepukol cez COVID-19, priniesla ho vojna aj energetická a inflačná kríza.
„Áno, priznávam, na chaose mám nepochybne svoj podiel viny aj ja. Pozeral som sa na hádky Matoviča, Sulíka a ostatných, hrýzol som si do jazyka a trpel ich hádky a konflikty. Ale robil som to, aby som udržal zhodu vo vládnej koalícii a predišiel nestabilite. Dnes viem, že to napokon prispelo k väčšiemu chaosu v krajine,“ sebakriticky tvrdí Heger.
V prejave apeloval na prezidentku, že chce zostať na čele vlády do predčasných volieb. „Neviem si predstaviť, že by teraz nastúpila úradnícka vláda, na miesto našich ministrov nastúpili ľudia, ktorí by možno mali dobré úmysly, ale nemajú skúsenosti,“ obhajuje sa.
A čo teraz?
Scenár úradníckej vlády sa však javí v súčasnej situácii zrejme najpravdepodobnejší. Smer je ochotný podporiť úradnícku vládu pod podmienkou, že by sa zmenil termín predčasných volieb. Robert Fico hovorí o 7. júli, na takúto zmenu však treba 90 hlasov. Podľa šéfa kabinetu sa to však nedá zrealizovať. „Je to v rozpore so zákonmi a s ústavou,“ povedal Heger pre TA3. Do Hegera začínajú kopať už aj jeho partneri.
Jeho bývalý stranícky šéf Igor Matovič tvrdí, že napríklad o Vlčanovej kauze vedel premiér už dva týždne. „Edo, pokazil si to sám svojím nekonaním, tým, že si nechával problém vyhnívať,“ nešetril kritikou Matovič. Paradoxom je, že Vlčan aj Budaj sú pôvodne nominanti hnutia OĽaNO vo vláde, čo však Matovič teraz odmieta a prehadzuje ich na Hegera.
Politológ Jozef Lenč po abdikáciách ministrov vidí len jedinú možnosť. „Na základe tohto úradnícka vláda zmysel má, pretože lepšie vláda v plnom zastúpení, hoc v prípade neskôr bez dôvery, ako vláda bez dôvery v takomto rozklade, v akom je teraz,“dodal.
Čo si myslia strany
Sme rodina
Peter Pčolinský, podpredseda strany
- Po tomto kroku pána Káčera je možnosť úradníckej vlády viac ako jasná.
OĽaNO
Igor Matovič, predseda strany
- Myslím si, že najneskôr v utorok prezidentka vymenuje úradnícku vládu. Môj pocit. Využije to ako zámienku. Mohla by dať túto pozíciu ktorémukoľvek inému ministrovi – nie je pravda, že to musí byť automaticky premiér.
SAS
Branislav Gröhling, podpredseda strany
- Hovoriť o rizikách spojených s úradníckou vládou je strašenie a snaha udržať sa vo funkciách. V prípade, že sa pani prezidentka rozhodne pre úradnícku vládu, SaS ju podporí.
SMER- SSD
Robert Fico, predseda stranySmer je ochotný podporiť úradnícku vládu pod podmienkou, že by sa zmenil termín predčasných volieb. Nie je možné, aby prezidentka na päť mesiacov dala na ministerstvá úradníkov podľa svojho výberu, ktorí neprešli voľbami.
HLAS-SD
Peter Pellegrini, predseda strany
- Očakávam, že prezidentka Čaputová nepodľahne verejnému vydieraniu Eduarda Hegera a odoberie jeho vláde poverenie a vymenuje úradnícku vládu. Ak vydieraniu prezidentka podľahne, bude spoluzodpovedná za chaos a nárast radikalizmu v spoločnosti.
Skôr ako v septembri voľby byť nemôžu
Vincent Bujňák, ústavný právnik
Konanie predčasných parlamentných volieb v júni alebo v júli dnes neprichádza do úvahy, pretože takéto uznesenie parlamentu by narážalo na volebný kódex. Ten uvádza, že parlamentné voľby vyhlasuje predseda Národnej rady najneskôr 110 dní predo dňom ich konania.
Táto lehota existuje napríklad kvôli vedeniu volebnej kampane, ako aj kvôli registrácii kandidátnych listín. Prípustným by bolo jedine skrátenie volebného obdobia tak, že predčasné voľby by sa nekonali posledný septembrový deň, ale bezprostredne na začiatku septembra. Parlament by však musel k tomu prijať uznesenie, na ktoré sa podľa Ústavy vyžaduje súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.
3 scenáre vývoja
1. Prezidentka vymenuje úradnícku vládu
– Zuzana Čaputová môže kedykoľvek zvoliť nového premiéra a jeho ministrov. Vyberať môže aj z mien, ktoré sú súčasťou vlády už teraz, ale takmer isté je, že premiérom bude niekto iný. Nie je vylúčené, že premiérom môže byť úplne nový úradník, alebo prezidentka vyberie niekoho zo súčasnej vlády. Nový kabinet bude mať 30 dní na to, aby do parlamentu podal žiadosť o vyslovenie dôvery. Parlament má možnosť vysloviť jej nedôveru, ale vláda by mohla aj tak dovládnuť do volieb s podporou prezidentky. Bola by v rovnakom postavení ako súčasná vláda Hegera, ktorá má obmedzené kompetencie.
2. Dovládne Heger
– Na stole je aj možnosť, že do septembra bude vládnuť Heger. To je menej pravdepodobné, keďže premiér už oficiálne vedie aj rezorty zdravotníctva a financií. Po odchode Vlčana a Káčera bude musieť on alebo niekto z vlády obsadiť aj post na pôdohospodárstve a zahraničí, čo je takmer neudržateľné.
3. Skoršie voľby
– Smer skloňuje, že chce voľby už na začiatku júla. To však nesedí s aktuálne nastavenými procesmi, keď treba splniť zákonné lehoty na vyhlásenie volieb a podania kandidátok. Bez zmeny ústavného zákona to nie je možné a Fico by tak musel nazbierať 90 hlasov poslancov, čo je však nepravdepodobné.
Zdroj: cas.sk