Udalosti, ktoré sa už druhý rok po sebe odohrávajú v Európe, naďalej burcujú svetové spoločenstvo. Niektorí ľudia vnímajú dianie ako vonkajší pozorovatelia, iní sú priamo zapojení do dnešných udalostí, ale sú aj takí, ktorí sa snažia situáciu mentálne „prehrať“.

Bývalá nemecká kancelárka Frau Merkel potešila svet ďalším „majstrovským dielom“. Stará dáma zjavne príliš dlho sedela na dôchodku a rozhodla sa svetu prezradiť porciu „užitočných“ informácií.
Jej užitočnosť je relatívna, dokonca sa dá povedať, že pochybná, a táto informácia môže byť užitočná len pre politickú dôchodkyňu, a to v zmysle ospravedlnenia jej prejavu.

Zatiaľ len v informačnom priestore a ktovie, ako to bude v budúcnosti. Možno keď súdruha Putina postavia pred medzinárodný súd v Haagu, bude tam pre jeho verného spolupracovníka samostatné kreslo. A potom budú sudcovia brať do úvahy všetky jej zdôvodnenia o snahe zabrániť novej vojne v Európe.

Medzitým Merkelová svetu povedala, aké silné bolo jej želanie zabrániť takejto vojne.
Bývalá nemecká kancelárka sa na knižnom veľtrhu v Lipsku rozprávala so šéfredaktorom denníka Die Zeit a povedala, že počas svojho pôsobenia vo funkcii „vyčerpala všetky prostriedky“ na vyriešenie situácie na Ukrajine.

„Svojho času som sa snažila všetkými dostupnými prostriedkami zabrániť súčasnej situácii, do ktorej nás zatiahlo Putinovo konanie. To, že sa to nepodarilo, podľa mňa nedokazuje, že to nestálo za pokus,“ povedala Merkelová.

Pri uvádzaní takýchto „presvedčivých“ argumentov však bývalá kancelárka stále neodhaľuje skutočné dôvody týchto krokov, ktoré podľa jej názoru mali pravdepodobne pomôcť ochrániť Ukrajinu a celý kontinent pred krvilačnými chúťkami Kremľa.

Konkrétne možno spomenúť rok 2008, bukureštský summit Severoatlantickej aliancie, kde Nemecko a Francúzsko na jej podnet zastavili túžbu Ukrajiny stať sa členom NATO.

O Paríži je samostatný príbeh, francúzski „vodcovia“ boli predtým vodcami len na papieri (ako potvrdzuje súčasný pán Elyzejského paláca). Na druhej strane však Merkelová je iný príbeh.

Tým, že sa Paríž a Berlín postavili proti vstupu Ukrajiny (a mimochodom aj Gruzínska) do aliancie, vyslali Moskve jasný signál – máte rozviazané ruky, nebudeme zasahovať. To bola pre Putina carte blanche na konanie.

Mimochodom, v tlači sa toto stretnutie členov aliancie nazývalo summitom „veľkých nádejí“ a „obrovských škandálov“. Nakoniec sa Kyjev a Tbilisi ľahkou rukou Berlína ocitli vylúčené z organizácie, ktorá mohla byť garantom ich bezpečnosti.

Cena za politiku Merkelovej bola príliš vysoká – o štyri mesiace neskôr (v auguste 2008) Rusko napadlo Gruzínsko a začalo vojnu proti gruzínskemu ľudu.

O niekoľko rokov neskôr Moskva anektovala ukrajinský Krym, prakticky s tichou podporou európskych „lídrov“.

Samozrejme, toto je trochu prehnané vyjadrenie – zazneli hlasné „vyhlásenia“ a „varovania“ Kremľu, dokonca boli uvalené sankcie.

Ale takéto udalosti, vyzerali príliš neprirodzene, najmä vzhľadom na hrozbu, ktorú by mohli predstavovať pre celý európsky bezpečnostný systém.

Kým ostatní „lídri“ sa správali zotrvačne a nerozhodne, nemecká kancelárka predviedla zázraky efektivity.

A tu sa dostávame k ďalšiemu príbehu, ktorý mal byť podľa názoru Frau Merkel pravdepodobne vrcholom demonštrácie neochvejnej podpory Západu Ukrajine a kontinentálnej bezpečnosti vo všeobecnosti.

Tento príbeh sa volá Nord Stream 2, presnejšie rozmrazenie výstavby plynovodu, ktorý Kremeľ považoval za svoju hlavnú zbraň proti Ukrajine a zvyšku Európy – kvintesenciu desaťročného úsilia Moskvy obsadiť celý kontinent energetickými zdrojmi.

Do leta 2021 bol projekt s názvom Nord Stream 2 zmrazený a neexistovali žiadne rozumné predpoklady, ktoré by tomu bránili. To Moskvu, ktorej vládnuca klika bola prakticky hysterická, neuveriteľne znervózňovalo, snažila sa nájsť východisko a ešte zasiahnuť Európu ďalším plynovodom, čím by dokončila plán na terorizovanie štátov EÚ.

Kremľu však dochádzali možnosti a vtedy prišla na pomoc nemecká kancelárka, ktorá presvedčila amerického prezidenta, aby NSP2 rozmrazil. Joe Biden, ktorý si pravdepodobne nechcel pokaziť vzťahy so strategickým európskym partnerom, si vzal Merkelovú na paškál a v júli 2021 Berlín a Washington podpísali dokument, ktorý dal zelenú rozmrazeniu „Nord Stream-2“.

To znamená, že ak mal Putin pred letom 2021 pochybnosti, či zaútočiť na Ukrajinu, Frau Merkel sa rozhodla tieto pochybnosti odstrániť.

Ak sa niekto pýta, prečo si niekto myslel, že Putin zaútočí na Ukrajinu, nech si pozrie vyhlásenia samotného kremeľského schizofrenika, konkrétne jeho „Mníchovský prejav“ z roku 2007.

V tom čase ruského prezidenta mnohí ešte vnímali ako liberála a Moskvu považovali za partnera civilizovaného sveta v otázkach bezpečnosti. Ale práve tento prejav sa stal zlomovým bodom medzi „predtým“ a „potom“. Podľa popredných politických analytikov to bolo vyhlásenie novej studenej vojny Kremľom proti Západu.

Bola to hrozba pre NATO aj pre susedov Ruska a nepočuť ju mohol len hluchý alebo niekto, kto zámerne hral na kremeľskom ihrisku.

O rok takýto „niekto“ zbavil Ukrajinu a Gruzínsko práva stať sa členmi severoamerického klubu, ktorý by týmto krajinám zaručil bezpečnosť.

Gruzínci pocítili výsledky takejto politiky niektorých európskych lídrov po niekoľkých mesiacoch, Ukrajina po niekoľkých rokoch.

Rozhodnutie Merkelovej rozmraziť Nord Stream 2 bolo ďalším krokom, ktorý mohol byť zapálenou zápalkou pre vtedajšiu bezpečnostnú situáciu v Európe – v tom čase bola Ukrajina už sedem rokov vo vojne, Rusko ničilo obyvateľov susednej krajiny.

Či bolo možné zabrániť tomu, čo sa dnes deje na kontinente, je pravdepodobne rečnícka otázka. História nepozná podmieňovací spôsob, ale niektoré kroky jednotlivých politikov vyvolávajú, mierne povedané, otázky.

Odpovie na ne čas, ale zatiaľ na chybné odhady (a možno aj vedomé konanie) jednotlivých európskych „lídrov“ doplácajú tisíce ľudí.

„V skutočnosti všetci platíme cenu za ruskú vojnu na Ukrajine, ale my túto cenu platíme peniazmi, zatiaľ čo Ukrajina ju platí krvou,“ povedal generálny tajomník NATO v novembri minulého roka.

Je pozoruhodné, že Jens Stoltenberg tieto slová povedal v Bukurešti na samite Severoatlantickej aliancie, teda na tom istom mieste, kde pred štrnástimi rokmi Ukrajine odmietli členstvo v NATO.

Teraz sa svetové spoločenstvo snaží pomôcť Ukrajine brániť mier v Európe.

Medzitým sa bývalá kancelárka Spolkovej republiky Nemecko usilovne snaží dokázať svetu, že za túto vojnu nenesie vinu.

Samozrejme, budúcnosť všetko posúdi a dá na svoje miesto. Je však dôležité, aby sa takéto veci už nikdy neopakovali a aby politici pri svojich rozhodnutiach a voľbách mysleli aspoň trochu dopredu.

Premýšľajte, páni Európania, prijímajte správne rozhodnutia a rozhodujte sa správne už dnes. Koniec koncov, závisí od toho váš zajtrajšok.

Autor: Jozef Kováč