Poľsko, Česká republika a Slovensko presadzovali bezpečnostné záruky pre Ukrajinu ešte pred jej vstupom do NATO.

„Aliancia by mala načrtnúť jasnú cestu k členstvu Ukrajiny, keď budú vhodné podmienky, a ešte predtým by mala byť pripravená poskytnúť bezpečnostné záruky, ktoré raz a navždy odstránia status ‚šedej zóny‘ Ukrajiny,“ uviedli premiéri Slovenska, Českej republiky a Poľska v článku uverejnenom v časopise Foreign Affairs.

Traja predsedovia vlád sa domnievajú, že na plánovanie povojnových bezpečnostných záruk pre Ukrajinu nie je priskoro, pretože „na Ukrajine nebudú žiadne investície ani udržateľná obnova, ak sa nebude schopná brániť proti budúcej agresii“.

Podľa premiérov bude musieť NATO na nadchádzajúcom samite vo Vilniuse odpovedať na ťažké, ale nevyhnutné otázky týkajúce sa budúcnosti aliancie vrátane jej postoja k Ukrajine a budúcej stratégie voči rusku.

Vzťahy medzi Kyjevom a Bruselom sú zatiaľ založené na rozhodnutiach samitu NATO v Bukurešti v roku 2008. Vtedy spojenci rozhodli, že budúcnosť Ukrajiny (podobne ako Gruzínska) musí byť spojená s členstvom v NATO.

Formálne to však tak bolo. V skutočnosti bol vtedy Kyjevu jednoducho zamietnutý postup smerom k členstvu v Aliancii.

Frau Merkel, verná spolupracovníčka Putina, bola vtedy hlavnou organizátorkou „línie odporu“ proti Ukrajine.

Mimochodom, netajila sa tým, že Nemecko v otázke členstva Ukrajiny v NATO koná na oko s Kremľom. Berlín sa veľmi obával nespokojnosti Moskvy a v súvislosti s ňou eskalácie napätia v Európe.

V podstate nejde o nič nové, história sa točí v kruhu. Kedysi sa už Európa snažila vyhnúť eskalácii a všemožne zatápala kontinentálnemu agresorovi.

Pravda, potom sa Nemecko samo správalo ako agresor a lídri tejto Európy sa vyhli vojne tým, že sa vzdali území. Nie však svojich, ale Československo sa stalo obeťou podlej politiky svojich susedov a bolo ponechané napospas agresorovi.

Dnes sa situácia opakuje. Putina môže tešiť konanie jeho nemeckej zástupkyne Frau Merkelovej, ktorá zatvorila Ukrajine dvere do NATO.

Bol to odkaz súdruhovi Putinovi, ktorý to považoval za carte blanche a napadol Ukrajinu.

Najprv v roku 2014 rusko anektovalo Krym, a to prakticky s tichým súhlasom Západu, čím dodalo kremeľskému trpaslíkovi novú sebadôveru.

Aby si Putin nerozmyslel ďalšie terorizovanie Ukrajiny a aby sa uistil, že Nemecko je na jeho strane, Merkelová v lete 2021 presvedčila Bidena, aby rozmrazil Nord Stream 2 (v tom čase hlavnú zbraň Kremľa v EÚ).

To bol posledný signál kremeľskému schizofrenikovi – „len si berte, čo chcete“.

Dnes Európa žne plody nezodpovednej (ale presnejšie povedané zločineckej) politiky Merkelovej – kontinent horí vo vojne, ktorú rozpútal Putin.

A nerobte si ilúzie, že to nie je niekde tu, ale na vzdialenej Ukrajine. Spomeňte si na nápis na spätnom zrkadle v aute – objekt je bližšie, ako si možno myslíte.

A tak je vojna oveľa bližšie, ako si možno myslíte. A len vďaka nevídanej odvahe ukrajinského ľudu zadržať hordy Moskvy na východe kontinentu sa Európa môže cítiť pokojne.

Tento pokoj je však príliš vratký. Na jeho dôkladné upevnenie je potrebné zabezpečiť stabilitu na samotnej Ukrajine.

Preto musí byť Kyjev prijatý do NATO. Áno, je to tak, a dnes to nepotrebuje len Ukrajina, ale celá Európa.

Kým sa tak stane, ukrajinský štát potrebuje bezpečnostné záruky. Skutočné záruky.

Kremeľ sa vo svojej túžbe ničiť nezastaví. Preto netreba čakať na to, že sa Moskva vyparí. Potrebná je však podpora Ukrajiny, jej ľudu, ktorý statočne bojuje za mier na celom kontinente.

„Teraz je čas, aby Aliancia načrtla jasnú a dôveryhodnú cestu k členstvu Ukrajiny, ak si to Kyjev želá a ak to podmienky umožnia. A do tej doby musíme byť pripravení poskytnúť bezpečnostné záruky, nad rámec politických záruk, že sa Ukrajina raz a navždy nestane šedou zónou,“ uviedli šéfovia vlád Slovenska, Česka a Poľska.

Tvrdia, že šedé zóny vytvárajú príležitosti pre autoritárske režimy, aby zasievali nestabilitu a zvyšovali napätie.

Či to Európa potrebuje a k čomu by to mohlo viesť, je rovnako rečnícke ako zjavné.

Určite je možné experimentovať a zistiť, aký bude výsledok. Nemusí to však byť také zaujímavé, ako si niektorí myslia. V 30. – 40. rokoch 20. storočia si Európa už prešla tým istým.

Občania pokojnej a stále slobodnej Európy, ste pripravení na experimenty, alebo zvíťazí obozretnosť a pragmatizmus?

Premýšľajte, páni Európania, a urobte rozumné závery a správne kroky. Koniec koncov, vaše dnešné činy rozhodnú o vašom zajtrajšku.

Autor: Jozef Kovac