Súčasnému generálnemu tajomníkovi Aliancie Jensovi Stoltenbergovi sa končí funkčné obdobie. V NATO preto začínajú hľadať jeho nástupcu, ktorým by mohla byť prvýkrát v histórii žena.

Prezidentka Zuzana Čaputová sa ešte nestihla vyjadriť ani k svojej opätovnej kandidatúre na hlavu štátu a už sa jej otvárajú nové možnosti. Vraj by mohla šéfovať najväčšej obrannej aliancii na svete – NATO.

S touto informáciou prišli postupne dve vplyvné zahraničné médiá. Prvým boli v novembri minulého roka americké noviny New York Times. Tento rok sa pridal aj bruselský Politico.

Oslovili sme preto viacerých ľudí blízkych štruktúram NATO, aby sme lepšie pochopili, aké sú prezidentkine skutočné šance.

V NATO hľadajú ženu

Jej meno v tomto zozname bolo pre mnohých prekvapením. Nielen preto, že slovenskí politici sa málokedy skloňujú ako kandidáti na takéto funkcie, ale aj z dôvodu, že bezpečnostné otázky neboli nikdy Čaputovej hlavnou témou. V predvolebnej kampani sa prezentovala ako občianska kandidátka so zameraním na ekológiu a boj proti korupcii. Neskôr kládla dôraz na sociálne témy, napríklad na situáciu seniorov.

Keď sa však pozrieme na to, s akými kritériami pracovali Politico aj New York Times, výskyt našej prezidentky v tomto zozname dáva zmysel. Obe médiá vychádzajú z toho, že novým generálnym tajomníkom by mala byť žena, ideálne z východného krídla NATO. Práve Zuzana Čaputová je jednou z tých, na koho tieto parametre dokonale sedia.

V Aliancii sa skutočne uvažuje o tom, že by sa na jej čelo mohla prvýkrát postaviť žena, čo nám potvrdil aj náš zdroj zo štruktúr NATO. Zdôraznil však, že zatiaľ neexistuje žiadny silný kandidát či aspoň ich zúžený zoznam.

Zároveň doplnil, že zhoda sa stále môže nájsť aj na mužovi či predstaviteľovi zo Západu. Politico napríklad spomínalo medzi kandidátmi aj súčasnú šéfku Európskej komisie Ursulu von der Leyen z Nemecka alebo britského ministra obrany Bena Wallacea. Čaputová má rovnako konkurenciu aj medzi ženami z východnej Európy. Jednou z nich je estónska premiérka Kaja Kallas.

„Východné krídlo by si, samozrejme, zaslúžilo mať svojho generálneho tajomníka. Ale to by sa muselo celé zhodnúť na jednom kandidátovi, čo sa, myslím, zatiaľ nepodarilo,“ doplnil nám náš zdroj.

Na zvolenie generálneho tajomníka je potrebný súhlas všetkých členských štátov. Bude sa teda hľadať kompromis. Nateraz formálny proces vyjadrovania sa k jednotlivým kandidátom neprebieha.

Náš zdroj z prostredia NATO hovorí, že ak padlo meno Zuzany Čaputovej, nenavrhol ho nikto z Bratislavy. Mohol to spraviť úplne niekto iný. Ale teoreticky aj nikto.

Valášek: Čaputová je hviezda regiónu

Aj preto je možnosť, že by sa Čaputová stala šéfkou Aliancie, zatiaľ skôr len mediálnou špekuláciou. Myslí si to aj slovenský veľvyslanec pri NATO Peter Bátor, aj bývalý zástupca Slovenska pri Aliancii a v súčasnosti poslanec za Progresívne Slovensko Tomáš Valášek.

„Ja osobne evidujem, že o prezidentke ako o kandidátke hovoria iba médiá, hlavne zahraničné. Pokiaľ viem, ona sama nikdy nepovedala, že by mala záujem. Na to tiež netreba zabúdať,“ uviedol pre Aktuality.sk Valášek.

Podľa neho to však vypovedá o rešpekte, ktorý Zuzana Čaputová v zahraničí má. „Je vnímaná ako niekto s jasným euro-atlantickým ukotvením, veľkou integritou a autoritou v otázke spravodlivosti a demokracie, čo je aj pre Alianciu čím ďalej, tým dôležitejšia téma,“ zhodnotil s tým, že v Aliancii sa už pred rokmi hovorilo o tom, že dozrel čas na to, aby miesto generálneho tajomníka zastával niekto z východnej alebo strednej Európy.

„Aj preto sa zraky niektorých upierajú na prezidentku Čaputovú ako jednu z hviezd regiónu,“ dodal.

Potrebný je lobing a diplomacia

Rovnako to vidí aj Bátor, podľa ktorého zoznamy mien vychádzajú práve z toho, ako sa jednotliví politici na Západe prezentujú. Čaputová sa hlási k euroatlantickému smerovaniu Slovenska a od vojny na Ukrajine vystupuje aj rázne voči Ruskej federácii.

Po nástupe novej vlády v roku 2020 spolu s Igorom Matovičom a Boris Kollárom podpísala aj deklaráciu k pokračovaniu proeurópskeho smerovania Slovenska a plneniu záväzkov vyplývajúcich z členstva v Severoatlantickej aliancii. Dokument v rovnakom duchu podpísala aj v roku 2019 s vtedajším premiérom Petrom Pellegrinim zo Smeru a šéfom Národnej rady Andrejom Dankom z SNS.

„Každé spomenutie našej hlavy štátu v súvislosti s takouto funkciou je len ocenenie toho, čo robí ona a Slovensko v súčasnosti od vypuknutia vojny na Ukrajine,“ dodal pre Aktuality.sk Bátor.

Čaputová záujem neprejavila

Súčasný šéf NATO Jens Stoltenberg nadsluhuje vo svojej funkcii najmä pre vojnu Ruska proti Ukrajine. Generálnym tajomníkom je už takmer desať rokov a jeho obdobie sa má oficiálne skončiť už v októbri tohto roka. Dovtedy by sa mali štáty Aliancie dohodnúť na spoločnom kandidátovi.

Výber kandidáta prebieha len vo vnútri NATO za zatvorenými dverami prostredníctvom takzvanej neverejnej diplomacie a lobingu.

„Ak by prezidentka prejavila o post záujem, tak by ju Slovensko nominovalo. V tomto prípade by sme konzultovali túto nomináciu najprv s kľúčovými hráčmi ako Spojené štáty, Francúzsko, Británia,“ vysvetlil nám proces výberu šéfa NATO historicky najvyššie postavený slovenský generál v štruktúrach NATO Pavel Macko (dnes predseda ODS).

Podľa našich informácií však Slovensko zatiaľ Čaputovú nenominovalo. Takáto požiadavka by mala prísť od úradu vlády, kancelárie prezidenta alebo ministerstva zahraničných vecí. Zároveň o funkciu neprejavila záujem ani samotná Zuzana Čaputová, ktorá sa tým podľa vlastných slov nezaoberá.

Rozhodnúť sa môže až budúci rok

Možnosťou je aj to, že bude Stoltenberg nadsluhovať až do apríla budúceho roka, keď bude Severoatlantická aliancia oslavovať 75. výročie vzniku. Vo vnútri NATO má ísť dokonca o preferované riešenie. V približne rovnakom čase by sa mali na Slovensku uskutočniť aj prezidentské voľby.

Funkcia generálneho tajomníka je viac politická ako vojenská. Jeho úlohou je predsedať Severoatlantickej rade, ktorá je hlavným rozhodovacím orgánom NATO so sídlom v Bruseli. Zároveň reprezentuje Alianciu navonok a šéfuje medzinárodnému štábu. Dôležité rozhodnutia Aliancie však prijímajú lídri členských štátov na spoločných samitoch a samotným vojskám by v prípade konfliktu velil napríklad hlavný veliteľ spojeneckých síl v Európe, ktorým je v súčasnosti americký generál Christopher G. Cavoli.

Zdroj: https://www.aktuality.sk