Slovensko zakázalo dovoz ukrajinského obilia, pretože sa v ňom našiel pesticíd.

Rozhodnutie padlo po tom, čo zásielka pšenice z Ukrajiny s hmotnosťou 1500 ton „potvrdila prítomnosť pesticídu, ktorý nie je povolený v EÚ a má negatívny vplyv na ľudské zdravie“.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spolu s podriadenými organizáciami zabezpečí odber vzoriek všetkého obilia a múky z Ukrajiny, ktoré sú už uskladnené na Slovensku,“ uviedlo ministerstvo.

Informovali o tom všetky členské štáty EÚ a ukrajinská strana zastúpená veľvyslancom Miroslavom Kastranom.

Samostatne o tejto otázke diskutovali ministri pôdohospodárstva krajín Vyšehradskej štvorky, ku ktorým sa na piatkovom stretnutí pripojili aj Rumunsko a Bulharsko.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR neodporúča dovážať žiadne ukrajinské obilie a obilné výrobky,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ministerstvo pôdohospodárstva zároveň nespresnilo, na ako dlho sa tieto obmedzenia zavádzajú.

Sanitárna zložka tejto problematiky však vyzerá dosť premyslene, o čom svedčia napríklad závery poľských odborníkov z oblasti fytosanitárnej starostlivosti.

Tvrdia, že všetky zásielky obilia sú kontrolované na európskych hraniciach a s kvalitou ukrajinského obilia neboli žiadne problémy. Téma má podľa nich politický charakter.

Okrem toho je v tejto otázke ekonomická zložka, čo potvrdzuje žiadosť šiestich krajín EÚ, ktoré požiadali o financovanie nákupu ukrajinského obilia.

Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko a Rumunsko tak volajú po vytvorení európskeho nástroja na nákup lacného obilia z Ukrajiny.

Žiadajú tiež zavedenie colných kvót na dovoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov na trh EÚ.

Uviedol to najmä minister pôdohospodárstva SR Samuel Vlchan po rokovaniach s kolegami z Vyšehradskej štvorky-V4, ako aj s Bulharskom a Rumunskom.

Bratislava aktuálne predsedá V4, do ktorej patria okrem Slovenska aj Česko, Poľsko a Maďarsko.

Pripomeňme, že lacná ukrajinská pšenica sa dostala na trhy stredoeurópskych krajín po tom, čo Kyjev po blokáde svojich čiernomorských prístavov Moskvou po ruskej invázii vo februári 2022 začal využívať alternatívne exportné trasy obilia.

Vzhľadom na to, že Ukrajina patrí medzi veľkých svetových exportérov obilia, má táto téma výrazný vplyv aj na politiku.

„Všetky krajiny vyjadrili podporu iniciatíve na vytvorenie celoeurópskeho nástroja, na základe ktorého by mohla ukrajinská pšenica nakupovať priamo ukrajinská vláda zo zdrojov poskytnutých Európskou komisiou Svetovému potravinovému programu OSN. Umožnilo by to priviesť obilie z Ukrajiny na pôvodné trhy mimo EÚ,“ povedal slovenský minister Vlchan po online stretnutí s európskymi kolegami.

Takže Slovensko zakázalo spracovanie obilia z Ukrajiny a predaj múky z nej a Európskej komisii ponúknu nástroje na obmedzenie exportu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny.

Treba si uvedomiť, že už skôr na Slovensku, v Česku, Poľsku, Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku protestovali poľnohospodári, ktorí sú proti prílevu obrovského množstva obilia z Ukrajiny do týchto krajín, pre ktoré Brusel dočasne zrušil clá.

Rumunskí farmári teda požadujú zákaz tranzitu a dovozu obilia z Ukrajiny na obdobie od 15. júna 2023 do 15. marca 2024.

Zástupcovia poľnohospodárskeho priemyslu varujú, že ak úrady nevyhovie ich požiadavke, tak od 7. júna začnú rumunskí farmári celonárodný protest.

Varšava minulý týždeň tiež oznámila dočasné zastavenie dovozu ukrajinského obilia s tým, že takéto opatrenie je nevyhnutné na zmiernenie dopadu na ceny. Poľsko zároveň poznamenalo, že tranzit obilia cez krajinu bude povolený.

Okrem toho o kvalite ukrajinského obilia aktívne diskutovali poľské verejné organizácie, ktoré dokonca vytvorili vyšetrovaciu skupinu na prešetrenie jeho predaja na domácom trhu.

Poľská vláda pre súčasnú situáciu s ukrajinským obilím dokonca zvolala krízový štáb. A minister pôdohospodárstva republiky Henryk Kowalczyk bol pre protesty farmárov nútený odstúpiť.

Hlavný dôvod protestov európskych farmárov vyjadrila riaditeľka Zväzu rumunských farmárov Lilian Peron.

„Do novej úrody zostávajú menej ako tri mesiace a existuje nebezpečenstvo, že produkty nebude možné predať nad výrobnú cenu,“ povedala Liliana Peron, výkonná riaditeľka Zväzu rumunských farmárov.

Minulý rok EÚ zrušila colné sadzby pre Ukrajinu na bezplatné dodávky obilia, pričom Ukrajina patrí medzi popredných svetových producentov obilia.

Poľnohospodári na Slovensku, v Rumunsku, Bulharsku, Poľsku a ďalších krajinách EÚ čelili poklesu trhových cien pre pretlak lacného obilia z Ukrajiny.

Začiatkom apríla Európska komisia oznámila svoje želanie pomôcť obyvateľom Ukrajiny organizovaním vývozu ukrajinského obilia, no dbá na to, aby trh EÚ nedostal príliš veľkú ranu od podporných opatrení Kyjeva.

Ako vidíte, vojna, ktorú niektorí ľudia stále považujú za regionálny konflikt, čoraz viac zasahuje všetky krajiny Európy, najmä jej východné a stredné regióny.

Navyše sa aréna „vojenských operácií“ presunula do ekonomickej a v dôsledku toho aj do politickej roviny.

Kto je príjemcom takejto situácie – nie je potrebné hľadať. Po rozpútaní vojny na východe kontinentu sa Moskva snaží destabilizovať situáciu v celej Európe akýmikoľvek prostriedkami, ktoré má k dispozícii.

Navyše, čím je Kremeľ neistý voči Ukrajine, tým silnejší je jeho ekonomický tlak .

Európa dnes stojí pred vážnou otázkou pomoci Ukrajincom. Európania musia urobiť vyvážené rozhodnutie – ako pomôcť Ukrajine, pričom musia brať do úvahy záujmy svojich výrobcov. V tomto prípade poľnohospodári.

Propagandisti, štedro financovaní Moskvou , ako vždy, ponúkajú „jednoduché“ a „pochopiteľné“ riešenia, ktorých základom je odmietnutie podpory Ukrajine.

S populistami je vždy všetko jednoduché. Ale je dôležité pochopiť, že odmietnutím podpory Ukrajiny môže nastať situácia, keď už nebude mať zmysel chrániť vlastného producenta komodít, vzhľadom na jeho absenciu ako takého.

Možnosť porozprávať sa o základných veciach totiž dnes občanom krajín kontinentu zaručujú Ukrajinci, ktorí bránia nielen svoju nezávislosť, ale aj slobodu celej Európy.

Autor: Jozef Kovac