NBÚ má zlú reputáciu a toto k jej zlepšeniu nijako neprospieva.

Zdá sa, že Národný bezpečnostný úrad (NBÚ) robil pri ministrovi Romanovi Mikulcovi politickú nadprácu. Nie odbornú, ale politickú. Humbuk okolo jeho previerky-neprevierky na utajované skutočnosti NATO a Európskej únie nesie známky šikany na objednávku, ktorá má prekryť iné témy alebo podkopnúť nohu už aj tak krívajúcej vlády-nevlády.

Prezidentka Zuzana Čaputová hovorí o „nesprávnom až absurdnom výklade zákona NBÚ“ a s tým sa dá súhlasiť.

V prípade Mikulca sa totiž správali nie pápežskejšie ako pápež, ale podivnejšie ako podivín.

Podobný prístup totiž nezvolili v minulosti napríklad pri ministerke Denise Sakovej a ďalších a buď nedomysleli, alebo prehliadali, alebo neakceptovali fakt, že pokiaľ by mali ministri povinosť robiť si špeciálne certifikáty pre utajované informácie z NATO a EÚ, tak tu máme reálne problém s výkonom práce ministra, minimálne na úrovni rezortov vnútra, obrany a zahraničných vecí. Alebo to vedeli a útok na ministra Mikulca urobili aj tak, čo by bola najhoršia možnosť.

Prezidentkino „Nie!“ smerom k NBÚ je odkazom, že nezakročí proti Mikulcovi a nebude žiadať jeho hlavu.

Zároveň je to zlá správa pre bezpečnostný úrad, ktorý sa u nás roky neteší dobrej reputácii a dôveryhodnosti. Postarali sa o to jeho bývalí šéfovia. Jeden nich, bývalý spolupracovník komunistickej kontrarozviedky František Blanárik, urobil z NBÚ tlačiareň previerok pre „našich ľudí“ a druhý, Jozef Magala, bol pre zmenu najbližším spolupracovníkom a dôverníkom Roberta Fica a štyri dni po tom, ako sa stal šéfom SIS, prestala tajná služba monitorovať konšpiračný byt na Vazovovej ulici v Bratislave. Táto kauza je známa ako Gorila.

Kauza ministra Mikulca je dnes kauzou NBÚ.

Zdroj: https://www.aktuality.sk