Do predčasných volieb ostáva pol roka a poslanci majú oficiálne naplánované ešte tri schôdze. Do polovice apríla môžu predkladať návrhy zákonov na májovú schôdzu. Čo sa týka zvyšných schôdzí, posledným termínom bude deň vyhlásenia volieb. Už tradične využívajú poslanci posledné mesiace pred voľbami skôr na kampaň a aktivita niektorých sa viditeľne zvýši. Kto však bol v tomto volebnom období najaktívnejší a kto naopak najmenej?

Poslanci ukončili marcovú schôdzu v posledný deň v mesiaci. Už tradične si zrejme chceli niektorí predĺžiť voľno počas veľkonočných sviatkov. Po pár dňoch voľna sa totiž strany vrhnú na prípravu kampane, ale aj na debaty o tom, aké zákony majú v pláne ešte predložiť či podporiť, keďže čas sa kráti.

Najaktívnejší si Viskupič, poslanci Smeru sú na chvoste rebríčka

Stránka PoliData, ktorá dáta o aktivite poslancov dlhodobo zhromažďuje a sleduje, vyhodnocuje aktivitu podľa troch ukazovateľov. Tými sú návrhy zákonov z dielne poslancov, pozmeňujúce návrhy a počet vystúpení v rozprave. Z tohto pohľadu si prvenstvo aj v apríli drží šéf finančného výboru za stranu SaS Marián Viskupič, ktorý doteraz predložil 42 návrhov zákonov, prispel 30 pozmeňujúcimi návrhy, v rozprave vystúpil 457-krát a absencií mal doteraz 18.

Za Viskupičom nasleduje poslanec hnutia Sme rodina Miloš Svrček, ktorý predložil 59 návrhov zákonov, 60 pozmeňujúcich návrhov a v rozprave vystúpil 317-krát. O ospravedlnenie požiadal osemkrát. Za nimi nasleduje Peter Kremský (OĽaNO), Milan Vetrák (OĽaNO), Anna Zemanová (SaS) a Marek Šefčík (OĽaNO).

Prvú desiatku najaktívnejších uzatvárajú Ondrej Dostál (SaS) s 26 predloženými návrhmi zákonov a 567 vystúpeniami v rozpave, Martin Beluský (nezar., ĽS NS), nasleduje Tomáš Lehotský (SaS) a Tomáš Šudík (nezaradený) s 37 návrhmi a celkovým počtom vystúpení v rozprave 217.

Čo sa týka najmenej aktívnych politikov, rebríčku kraľuje nezaradený poslanec Martin Klus s piatimi vystúpeniami v rozprave a žiadnym predloženým návrhom zákona či pozmeňujúcim návrhom. Je nutné dodať, že do 28. septembra 2022 pôsobil ako štátny tajomník na rezorte zahraničných vecí. Po odchode SaS z koalície ostal na poste takmer tri týždne, kým ho odvolali. Nahradil ho poslanec OĽaNO Andrej Stančík. V poslaneckých laviciach sedí od októbra a na aktivity mal menej času ako jeho kolegovia. Koncom októbra 2022 oznámil aj odchod zo strany SaS po tom, čo liberáli podali návrh na vyslovenie nedôvery vláde Eduarda Hegera.

Za Klusom nasleduje v rebríčku Jozef Kanuščák (SaS) s rovnakým skóre. Ten v apríli minulého roka nahradil poslanca Ondreja Dostála, ktorý sa stal štátnym tajomníkom rezortu spravodlivosti. Kanuščák však sedel v parlamentných laviciach necelý pol rok, Dostál ho po odchode SaS opäť vystriedal.

Nasleduje poslanec Smeru Stanislav Kubánek (Smer), ktorý sedí v poslaneckých laviciach od začiatku volebného obdobia. Počas viac ako troch rokov nepredložil ani jeden návrh zákona či pozmeňujúci návrh, v rozprave vystúpil jedenásťkrát. Takmer rovnaké skóre má jeho stranícky kolega Dušan Galis.

Nasleduje Adriana Pčolinská (Sme rodina), ktorá predložila päť návrhov zákonov a trikrát vystúpila v rozprave, a Augustín Hambálek (Smer) s jedným pozmeňovacím návrhom a troma vystúpeniami v rozprave. O niečo lepšie je na tom Peter Šuca (Smer) s jedným predloženým návrhom zákona a 22 vystúpeniami, Anton Stredák (Smer), ktorý má o jedno vystúpenie v rozprave viac.

Štrnásť poslancov bez predloženého návrhu

Ani jeden návrh zákona či pozmeňujúci návrh nepredložila ani náhradníčka Mariana Kotlebu nezaradená poslankyňa Slavěna Vorobelová. V rozprave vystúpila 27-krát. Od januára si polepšil poslanec OĽaNO Peter Cseh, ktorý sa z posledného miesta dostal o niečo vyššie, predložil šesť návrhov zákonov a sedemkrát vystúpil v rozprave.

Ak by sme sa pozreli len na predložené návrhy zákonov, najviac, teda 69 predložil poslanec OĽaNO Milan Vetrák, pričom priemer v Národnej rade je zhruba 13. Za ním nasleduje nezaradená poslanec za ĽS NS Marek Kotleba so 67 návrhmi, Miloš Svrček (Sme rodina) s 59 návrhmi a prvú päticu uzavreli dvaja nezaradení poslanci za ĽS NS Rastislav Schlosár a Martin Beluský.

Trinásť poslancov nepredložilo ani jeden návrh zákona. Medzi nimi sú už spomínaní poslanci Smeru Peter Šuca, Dušan Galis či Vladimír Faič, nezaradená poslankyňa za Hlas Ľubica Laššáková či Vladimír Baláž (Smer).

V rozprave najčastejšie, až 952-krát, objavil Miroslav Suja, nezaradený poslanec za hnutie Republika. Za ním nasleduje jeho kolega Eduard Kočiš, ktorý vystúpil 950-krát. Obaja poslanci si svoje skóre vylepšujú najmä faktickými poznámkami. Trojicu najčastejšie vystupujúcich uzatvára poslanec SaS Ondrej Dostál s 567 vystúpeniami. Najmenej vystúpení má na konte poslanec OĽaNO Sebastián Kozarec (dve vystúpenia), poslankyňa Sme rodina Monika Péter (tri vystúpenia) a jej kolegyňa z hnutia Adriana Pčolinská (tri vystúpenia).

Minulý rok zarobili poslanci viac ako 5-tisíc eur

Poslanci Národnej rady (NR) SR zarobili v roku 2022 mesačne vyše 5-tisíc eur, výška ich platu sa líši podľa miesta trvalého pobytu aj podľa toho, či sú vo vedení parlamentu a výborov NR SR, alebo nie. Výška platu zákonodarcov sa každoročne vypočítava nanovo, ide o trojnásobok priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok. Základný plat sa oproti minulému roku zvýšil, rovnako aj paušálne náhrady. Vyplýva to z informácií odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR.

Základný plat poslanca v roku 2022 je určený vo výške 3 270 eur. K tejto sume patria ešte paušálne náhrady, ich výška sa líši podľa toho, či je poslanec z Bratislavského kraja alebo z iného. Pokiaľ je z Bratislavského kraja, mesačne dostáva ešte 2 180 eur, poslanec z iného kraja má paušálne náhrady vo výške 2 544 eur. V roku 2021 bol základný plat poslanca vo výške 3 060 eur, teda o 210 menej ako teraz. Paušálne náhrady boli v minulom roku rovnako nižšie, išlo o sumy 2 040 eur a 2 380 eur.

K platu sa pripočítavajú aj funkčné príplatky pre poslancov, ktorí sú vo vedení parlamentu alebo výborov. Tie ostali v rovnakej výške. Predseda parlamentu dostáva príplatok 497,91 eura, podpredsedovia NR SR dostávajú 331,94 eura. Šéfovia parlamentných výborov majú príplatok 165,97 eura a podpredsedovia výborov 82,99 eura. Platy poslancov NR SR rieši zákon o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR. V parlamente pôsobí 150 poslancov, zriadených je 19 výborov NR SR.

V roku 2021 šlo na platy poslancov vyše 8,8 milióna eur. Každý poslanec mohol mať jedného až troch asistentov. Ich odmeny stáli celkovo približne 4,8 milióna eur. Počet asistentov poslancov sa však v priebehu roka mení.

Plat poslanca sa nebude znižovať

Líder OĽaNO Igor Matovič predložil v parlamente návrh na zníženie platov poslancov na výšku priemernej mesačnej mzdy. Parlament však v piatok 31. marca odmietol novelu zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR. Navrhoval, aby k platu mohla poslancovi vyplácať príspevok strana, za ktorú kandidoval. Použiť by mohla podľa návrhu peniaze z príspevku zo štátneho rozpočtu.

Návrh sa mal týkať aj súčasných poslancov. Matovič tiež navrhoval, aby bola strana povinná pravidelne zverejniť informácie o poslancoch, ktorým bol vyplatený príspevok k platu zo straníckych peňazí, ako aj jeho výšku a dôvody, pre ktoré by im bol príspevok vyplatený.

Tí poslanci, ktorí návrh o znížení platov podľa Matoviča odmietli, si podľa neho myslia, že je správne, aby poslanci mali päťtisícové platy bez ohľadu na to, kto sa snaží a kto nie. „V parlamente sú desiatky poslancov, ktorí prídu len na hlasovanie, nevykonávajú žiadnu poslaneckú činnosť, len hlasujú, ako im predseda prikáže, aby aj nabudúce boli znova na kandidátke,“ zdôraznil. Myslí si, že to bol spravodlivý návrh, no už ho nebude opätovne predkladať.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk