Slovenské regióny patria medzi najmenej konkurencieschopné v celej EÚ. Slovensko má tiež tretí najvyšší rozdiel medzi hlavným mestom a ostatnými regiónmi. Bratislava je zaradená medzi päťdesiatimi najlepšími regiónmi EÚ, východné Slovensko zase v päťdesiatke najhorších.

Prezrádza to index regionálnej konkurencieschopnosti pre rok 2022, o ktorom informuje portál euraktiv.sk. Horšie ako Slovensko dopadli len Chorvátsko, Grécko, Bulharsko a Rumunsko. Zo slovenských regiónov je na tom najslabšie východné Slovensko, ktoré skončilo na 193. priečke z 234 regiónov EÚ.

Málo obyvateľov a nízke HDP

Index hodnotí viacero ukazovateľov, od výkonu ekonomiky, podnikateľských prieskumov, kvality zdravotníctva, ciest či vzdelávania. Jeho posledné vydanie však vychádza z údajov po rok 2019, hovorí teda o stave pred vypuknutím pandémie a vojny na Ukrajine. Hodnota 100 v ňom predstavuje priemer EÚ.

Za zlý výsledok Slovenska sa podpísala v prvom rade veľkosť trhu. V tejto kategórii je index Slovenska ako takého na hodnote 48,3 a východného Slovenska iba 28,5. Hodnotí sa tu fakt, že slovenské regióny majú málo obyvateľov, nízke HDP a málo disponibilného príjmu na hlavu.

Oproti roku 2016 ide o zhoršenie o takmer desať bodov. Druhá najproblémovejšia kategória je infraštruktúrna, v ktorej má Slovensko index 48,6. Tu nastalo zlepšenie oproti roku 2016. Ide o kvalitu ciest, železníc a dostupnosť letov.

Zhoršená konkurencieschopnosť

Nízke skóre Slovensko získalo aj v kategórii inštitúcií, v ktorej má index hodnotu 61,7. Aj tu nastal oproti roku 2016 mierny pokles. V tejto kategórii sa hodnotí úroveň korupcie, kvalita súdneho systému, ale aj digitalizácia štátnej správy. Oproti indexu z roku 2016 si všetky slovenské regióny mierne prilepšili – najviac západné Slovensko, najmenej východné.

V priemere sa za tento čas naše regióny priblížili k priemeru EÚ o 6,9 bodu. Index tiež ukazuje, že Slovensko, ako jedna z mála krajín, si v konkurencieschopnosti pohoršilo medzi rokmi 2019 a 2022. To však vychádza najmä z veľkého rozdielu v kategórii základné vzdelanie, v ktorej má v rokoch 2016 Slovensko skóre iba 57, v roku 2019 až 131 a v poslednom vydaní 76.

Ide o to, že kým v rokoch 2016 a 2022 index vychádzal z výsledkov prieskumu PISA, ktorý hodnotí základné znalosti žiakov, v roku 2019 použil odlišné dáta hodnotiace vzdelanie dospelých.

Tretí najvyšší rozdiel v EÚ

Región hlavného mesta Bratislavy sa ako jediný dostal do prvej päťdesiatky najviac konkurencieschopných regiónov EÚ. Rozdiel medzi výsledkom hlavného mesta Bratislavy a iných regiónov je u nás tretí najvyšší v EÚ.

Bratislava ako jediný región Slovenska získala nadpriemerné skóre konkurencieschopnosti. Skóre 152 získala v kategórii inovácií, ktorá hodnotí napríklad počet patentov, vedeckých publikácií alebo zamestnanosť v kreatívnych a vysokokvalifikovaných pozíciách.

Ostatné regióny Slovenska v tejto kategórii získali skóre okolo 60. V kategórii inovácií je Bratislava dokonca jedenásty najlepšie hodnotený región v EÚ.

Zdroj: https://sita.sk