Očakávania budúceho rastu úrokových sadzieb svetových centrálnych bánk sa v marci po krachu niekoľkých amerických bánk a záchrane švajčiarskej Credit Suisse znížili. Neistota v globálnom finančnom sektore je totiž vysoká.

Európska centrálna banka (ECB) je však vďaka odolnejšiemu bankovému sektoru v lepšej pozícii ako americký Fed a sadzby asi ešte bude zvyšovať, predpokladajú ekonomickí analytici. To bude mať vplyv na ekonomiku aj dlžníkov, či už domácností alebo firiem.

Vďaka rozdielom medzi európskym a americkým bankovým trhom si ECB mohla dovoliť v marci zvýšiť úrokové sadzby o ďalšieho pol percentuálneho bodu (p. b.) a ani do budúcnosti nenaznačuje kompromis medzi cieľmi cenovej stability a finančnou stabilitou, upozornili ekonómovia VÚB Zdenko Štefanides a Michal Lehuta. Šéf Fedu Jerome Powell naopak po nedávnom zvýšení sadzieb o štvrť bodu priznal, že kvôli stresu na bankovom trhu uvažovali aj o pauze v sprísňovaní menovej politiky.

„Rozdielna rétorika ECB a Fedu sa dá vysvetliť aj inou fázou cyklu zvyšovania sadzieb. Fed zvyšuje úrokové sadzby už od marca minulého roku a doteraz ich navýšil spolu o päť percentuálnych bodov. ECB sa k zvyšovaniu sadzieb odhodlala až v júni a doteraz ich kumulatívne zvýšila o tri a pol p. b.,“ priblížili analytici. V inej fáze je aj vývoj inflácie. Kým v USA jej medziročná miera klesá už od júla minulého roku, v eurozóne začala spomaľovať až v novembri. Jadrová zložka inflácie v menovej únii ešte stále rastie, kým v Spojených štátoch už takmer pol roka klesá.

Vrchol sadzieb ECB však už môže byť na dohľad, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. Jej kľúčová sadzba v súčasnosti dosahuje 3,5 %, sprísňovanie menovej politiky v eurozóne môže podľa neho skončiť na úrovni 4 %. „Aktuálna situácia na trhoch je zo strany ECB sledovaná a v prípade potreby je odhodlaná prijať opatrenia na zachovanie cenovej a finančnej stability. V tejto súvislosti bolo zdôraznené, že bankový sektor eurozóny je odolný vďaka silným kapitálovým a likviditným pozíciám,“ doplnil.

Vyššie úrokové sadzby majú dôsledky pre vývoj ekonomiky aj situáciu dlžníkov. „Spomaliť by sa mali investície aj súkromná spotreba, keďže nové finančné zdroje budú drahšie. Zvyšovanie úrokových sadzieb však ovplyvní aj existujúcich dlžníkov a tí by mohli v prípade výrazného rastu svojich splátok obmedziť svoju spotrebu,“ konštatuje v aktuálnom hodnotení ekonomického a menového vývoja Národná banka Slovenska (NBS).

Domácnostiam sa v najbližšom období zvýšia splátky hypoték, podľa centrálnej banky by to však nemalo mať významný vplyv na obmedzenie spotrebných výdavkov. „Aj keď sa platené úroky zahrnuté v splátke hypoték do roku 2025 zdvojnásobia v absolútnom vyjadrení, ich podiel na príjme sa zvýši len mierne. Vzhľadom na to, že väčšie hypotéky majú prevažne bohatší ľudia, očakávame len veľmi mierny negatívny efekt na súkromnú spotrebu, približne 0,6 % kumulatívne do roku 2025,“ vyčíslila NBS.

Pri zvyšovaní úrokových sadzieb sa vždy nájdu domácnosti, firmy aj štáty, ktoré boli pri nízkych sadzbách schopné sa financovať, ale s vyššími nákladmi na dlh už nie, upozornili analytici VÚB. „Bývajú to najmä také subjekty a aktivity, ktoré aj v dobrých časoch prežívali len „s odretými ušami“ a nová situácia ich donúti zmeniť svoje správanie, často veľmi bolestivo,“ zhodnotili.

Z globálneho hľadiska sa najviac spomínajú domácnosti v Kanade, Švédsku či Nórsku, ktoré patria k najzadlženejším na svete. „Slovenské domácnosti, aj keď patria v regióne strednej a východnej Európy k najzadlženejším, by mohli čeliť miernejšiemu nárastu nákladov na obsluhu svojho dlhu,“ konštatovali Štefanides a Lehuta, pričom sa odvolali na prepočty NBS.

Pod drobnohľadom sú podľa nich aj takzvané „zombie“ firmy, napríklad v USA, ktoré udržiavali pri živote len takmer nulové náklady na financovanie. Podiel firemných nesplácaných úverov môže rásť, čo môže zhoršovať situáciu bankám, ktoré im požičiavali. Rizikom sú podľa ekonómov VÚB dlhodobo aj verejné financie.

Riziko rastúcich nákladov na financovanie štátu sa podľa Horňáka týka aj Slovenska. „Aj v tieni súčasnej krízy a sprísňovania menovej politiky je fiškálna zodpovednosť čoraz dôležitejšia pre financovanie štátu a zodpovedný/transparentný plán na konsolidáciu je nevyhnutný,“ zdôraznil analytik Slovenskej sporiteľne. V dôsledku rastúcich úrokov predpokladá nárast výnosov slovenských štátnych dlhopisov bližšie k 4 %.

Zdroj: cas.sk