Kremeľská propaganda šíri veľké objemy kontroverzných informácií, ktoré majú za cieľ príjemcu uviesť do rozpakov a vytvoriť ilúziu, že práve Rusko je ten štát, ktorý je na strane pravdy, a práve Rusko je ten štát, ktorý chráni tradičné hodnoty. Bohužiaľ táto propaganda v poslednej dobe zaznamenala značný úspech v niektorých európskych štátoch. Uvediem teda niekoľko overiteľných faktov, ktoré však ukážu situáciu takú, aká je naozaj.

Ruská federácia mala vyše 30 rokov na to, aby vylepšila svoju ekonomiku a zaistila vysokú životnú úroveň svojho obyvateľstva. Vo svojich médiách rozprestiera tvrdenie, že Rusko je jednou z najbohatších a najmocnejších krajín sveta, lenže:

• Napríklad v porovnaní s Čínou, ktorá bola v deväťdesiatych rokoch ekonomicky na dne a dnes je jednou z najsilnejších ekonomík sveta, Ruská federácia si veľmi nepolepšila. Podľa údajov svetovej banky z roku 2021 v roku 2019 bolo v Rusku ohrozených chudobou 12,1 % obyvateľstva, čo predstavuje okolo 17,5 milióna ľudí. V Číne je podľa rovnakého zdroja dnes chudobou ohrozených 1 % obyvateľstva. Vzhľadom na to, že Čína sa musí postarať o 10x väčšie množstvo obyvateľov a Ruská federácia je druhým najväčším producentom nerastných surovín na svete, je pre Rusko celkom ponižujúci ten fakt, že má životnú úroveň v takom stave. Nie je to však dôvod na údiv. 1% obyvateľov Ruskej federácie vlastní cez 70 % majetku tejto krajiny, dá sa teda odvodiť, kam všetok kapitál putuje… (to ani nehovorím o tom, ako nás ruské médiá kedysi zastrašovali kvalitou svojej armády. Dnes už však vidíme, ako to je naozaj).

Mnohí obhajcovia ruskej invázie na Ukrajinu tvrdia, že Ruská federácia stiahla svoje vojská z Kyjevskej, Černobyľskej, Sumskej a ďalších oblastí, z toho dôvodu, aby netrpelo civilné obyvateľstvo, ale rovnako pokračuje v jeho bombardovaní, nezákonnej deportácii ukrajinských detí na svoje územie, mobilizáciu ďalších vojakov kvôli ich nedostatku a mnoho ďalšieho.

• Z týchto faktov vyplýva, že ruská armáda iba nebola schopná udržať svoje pozície, kvôli zlej logistike a spôsobu boja, a preto sa stiahla až na východ Ukrajiny, kde sa teraz usiluje aspoň o obranu Donbasu a Krymu, ktorá sa tiež čoskoro prelomí.

Ruské médiá tvrdia, že Ukrajina vykonala genocídu rusky-hovoriaceho obyvateľstva. Zaujímavé je, že:

• Práve Ukrajina bola na tej strane, ktorá tento konflikt chcela aktívne riešiť na medzinárodnej úrovni. V roku 2014 sa obrátila na medzinárodné organizácie, ako je OSN a EÚ, aby upozornila na ruskú agresiu a porušovanie ukrajinskej suverenity a územnej integrity. Ukrajina tiež požiadala o pomoc a podporu zo strany medzinárodného spoločenstva, aby sa s týmto konfliktom vysporiadala.
• Taktiež, ak sa pozrieme na jasné fakty, nie demagógiu, tak práve v Moskve boli vykonané rozhodnutia, ktoré zapríčinili hladomor na Ukrajine v roku 1932. Dôkaz je taký, že v rovnakom čase, keď došlo k tejto devastujúcej kríze, keď umierali milióny Ukrajincov, v Moskve bol úplný dostatok všetkých potrebných surovín. Navyše suroviny boli exportované do zahraničia s cieľom získania financií na priemyselnú modernizáciu zväzu. Kto teda naozaj musí spytovať svoje svedomie?
• A pre tých, čo stále v tejto problematike veria Rusku, je dobré sa napríklad pozrieť na históriu:
  • V roku 1939, po obsadení českých krajín nacistickým Nemeckom, bol vydaný dokument s názvom „Nariadenie ríšskeho protektora v Čechách a na Morave“. Tento dokument obsahoval rad ustanovení, ktoré obmedzili práva a slobody obyvateľov protektorátu a dávali nacistickej správe široké právomoci v oblasti bezpečnosti a kontroly. Medzi najvýznamnejšie ustanovenia patrilo zrušenie českých politických strán a organizácií, likvidácia nezávislých médií a obmedzenie práv na slobodu zhromažďovania a prejavu.
  • V roku 1938 v Sudetách mal Hitler prejav. V tomto prejave tvrdil, že nemecké menšiny v iných krajinách (v tomto prípade konkrétne v Československu) sú utláčané a že Nemecko má povinnosť chrániť tieto menšiny. Čoskoro vykonal okupáciu Československa a ako sa zistilo, zďaleka to nebolo kvôli ochrane menšín.
  • Nepripomína vám to niečo?

Ako by demokratické režimy neboli skorumpované, musia chrániť právo slobody slova, pretože to je ich zásadou. V prípade nesúhlasu s výkonom svojich zástupcov ľudia vychádzajú do ulíc, oznamujú svoje názory a nie sú za to násilne rozháňaní a zatýkaní. Dôkazom slobody slova na Západe je to, že sa tu pokračujú šíriť informácie, ktoré šíria ruské médiá, politici, celebrity a pod. V Rusku však všetky iné informácie, než tie ruské „oficiálne“ nie sú a ľudia sú zatýkaní len za vyjadrenie nesúhlasu napísané na kuse papiera.

• Odporúčam sa teda zamyslieť, či Rusko naozaj robí to, čo chce jeho národ, a nie len to, čo chce prezident a jeho blízke okolie s cieľom získania územia, financií a povesti.

Prezident Zelenský podpísal zákon o zákaze pro-ruských strán v parlamente. Rusko toto riešenie kritizuje a tvrdí, že ide o cenzúru.

• Za 1. si musíme položiť otázku: Je (alebo bola) v Rusku aspoň jedna oficiálna politická pro-ukrajinská strana? Ak by to tak bolo, tak by podľa ruskej legislatívy už boli všetci jej členovia vo väzení alebo dokonca donútení ísť na front k Vágnerovcom.
  • Krásnou ukážkou je ruský zákon č. 105-FZ, ktorý kriminalizuje spochybňovanie „pravdivosti“ vojenských operácií, ktoré Rusko vykonáva alebo plánuje vykonať na území cudzích štátov, vrátane Ukrajiny. Tento zákon bol podpísaný prezidentom Putinom 11. marca 2022 a nadobudol účinnosť okamžite.
• Za 2. prezident Ukrajiny tento zákon podpísal 14. mája 2022. V tom čase Rusko už útočilo a zaberalo teritóriá ukrajinskej krajiny. Mal snáď Sovietsky zväz alebo napríklad Veľká Británia v parlamente nacistické politické strany počas druhej svetovej vojny? Nie. Nejedná sa teda o neopodstatnenú cenzúru, ale o zakázanie strán zastávajúcich sa propagandy štátu, s ktorým sa bojuje.

V závere, je dobré si položiť otázku: Koľko klamstiev ruskej propagandy je ešte potrebné fakticky spochybniť, aby ich zástancom došlo, že nestoja na strane slobody a pravdy, ale na strane diktátora, ktorý sa so svojou bandou chopil trónu?

Ľudia veria tomu, čomu veriť chcú a bohužiaľ často zatvárajú oči na očividné fakty…

Autor: Daniel Kuriščák