Severoatlantická aliancia začínala s 12 členmi, ale odvčera ich má už 31. NATO do svojich radov prijalo Fínsko.

Bol to bleskový proces, veď netrval ani rok. Fínsko si spoločne so Švédskom podalo prihlášku do NATO 18. mája 2022. Severské krajiny, ktoré predtým neboli členmi žiadnej vojenskej organizácie, takto reagovali na ruskú inváziu na Ukrajinu.

Na druhej strane sa očakávalo, že Fíni a Švédi sa dostanú do aliancie ešte rýchlejšie. A fakt, že nakoniec sa to podarilo len Helsinkám a Štokholm musí počkať, svedčí o tom, že nad bezpečnostnými záujmami v NATO stoja politické. Turecko síce po mesiacoch rokovaní dalo zelenú Fínsku, no vstup Švédska stále blokuje, čo platí aj pre Maďarsko.

Fínsko posilňuje novú hranicu NATO

Fínsko začalo s výstavbou bezpečnostného plota na svojej 1 340 km dlhej hranici s Ruskom, čo je momentálne najdlhší úsek hranice NATO – Rusko

Skvelý deň

Fínsky prezident Sauli Niinistö povedal, že cíti úľavu. Uviedol to na včerajšej slávnostnej ceremónii v bruselskom sídle NATO, kde vztýčili vlajku jeho krajiny. Niinistö však tiež zdôraznil, že partneri v aliancii mu počas celého prístupového procesu pomáhali. „Je to skvelý deň pre Fínsko a chcem povedať, že je to aj dôležitý deň pre NATO,“ vyhlásila hlava fínskeho štátu.

„Vitajte v aliancii,“ reagoval jej generálny tajomník Jens Stoltenberg.

NATO vstupom Fínska „získalo“ aj 1 340-kilometrovú hranicu s Ruskom. Helsinki pripomínajú, že ich členstvo v aliancii nie je namierené proti nikomu. Kremeľ sa však durdí, hoci je jasné, že keby nezačal vojnu proti Ukrajine, Fínsko by stále bolo mimo NATO.

Moskva tvrdí, že po rozhodnutí Helsínk prijme protiopatrenia. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Reuters uviedol, že Rusko bude pozorne sledovať prípadné rozmiestnenie jednotiek NATO vo Fínsku.

Nič také zatiaľ nie je v pláne. Fínsko má bojaschopnú armádu, do zbrane by dokázalo povolať až 280-tisíc ľudí a ešte stále bude mať k dispozícii státisíce rezervistov. Helsinki už objednali 64 stíhačiek F-35, ktoré nahradia stroje F-18. Fínsko zároveň patrí k európskym krajinám s najmohutnejším delostrelectvom, má približne 240 tankov Leopard 2 a investuje do námorných síl.

„V NATO je krajina, ktorá má jasnú predstavu o tom, ako má vyzerať obrana proti Rusku, ale aj ako riešiť vzťahy s Moskvou. Fíni a Švédi, v prípade vstupu Štokholmu do aliancie, pomôžu organizácii zaistiť bezpečnosť v troch dôležitých oblastiach, ktoré často vnímame samostatne, ale v skutočnosti tvoria celok. Je to Pobaltie, severské teritóriá a Arktída,“ povedal pre Pravdu John Deni z Inštitútu strategických štúdií na US Army War College.

„Z vojenského hľadiska môžeme povedať, že fínske obranné sily sú veľmi schopné a môžu sa oprieť o značný počet vojakov v zálohe. Fínsko tiež dokáže nasadiť veľký počet obrnených vozidiel, výkonnú protileteckú obranu a kvalitné letectvo, ktoré bude po nákupe stíhačiek F-35 na ešte vyššej úrovni. Dá sa povedať, že je to po prvý raz od roku 1982, keď do NATO vstúpilo Španielsko, čo sa členom aliancie stala krajina, ktoré má k dispozícii skutočné vojenské spôsobilosti. Fínsko nebude len konzumentom bezpečnostných záruk NATO,“ vysvetlil Deni. (Jeho vyjadrenia nereprezentujú oficiálne pozície americkej vlády či ozbrojených síl USA, pozn. red.).

Obranné plány

Samozrejme, fakt, že NATO musí odvčera brániť ďalších 1 340 kilometrov hranice s Ruskom, má vplyv na obranné plánovanie.

„Nadchádzajúce rozšírenie aliancie natrvalo zmení európsku bezpečnostnú architektúru a naruší geopolitickú pozíciu Ruska. Moskva bude tieto zmeny vnímať ako hrozbu pre svoju bezpečnosť a pravdepodobne bude reagovať spôsobmi, ktoré budú pre NATO predstavovať výzvy z krátkodobého a dlhodobého hľadiska. V krátkodobom horizonte budú musieť spojenci čeliť pokusom Moskvy podkopať pozíciu aliancie v seversko-baltsko-arktickom regióne. Z dlhodobého hľadiska sa musí NATO pripraviť, že Rusko opäť naberie na sile, reorganizuje svoje konvenčné sily na severe a prispôsobí ich postavenie členstvu Fínska a Švédska v aliancii,“ napísali v analýze pre portál War on the Rocks Nicholas Lokker a Heli Hautalaová z Centra pre novú americkú bezpečnosť.

„Novú hranicu musí aliancia chrániť. Ale je to jednoduchšie, lebo samotné Fínsko sa na obranu proti Rusku pripravuje desaťročia. NATO sa teraz môže zamerať na to, ako pripraviť prípadné vyslanie vojakov na podporu Helsínk, keby sa stalo niečo katastrofálne. A aj preto je veľmi dôležité, aby do aliancie vstúpilo Švédsko, lebo to uľahčí takéto plánovanie,“ ozrejmil Deni.

Podľa odborníka rozšírenie Severoatlantickej aliancie potvrdzuje, že je to najúspešnejšia vojenská organizácia v histórii. „Vznikla preto, aby poskytla svojim členom kolektívnu obranu. A teraz sa môžeme Moskve poďakovať, že svojimi krokmi pomohla NATO skonsolidovať,“ konštatoval Deni.

Analytik to vníma tak, že aliancia sa akoby vrátila k pôvodnej úlohe. „Prvý generálny tajomník NATO Hastings Ismay vraj povedal, že úlohou organizácie je udržať Američanov vo vnútri, Rusov mimo a Nemcov dolu. Stále to dáva zmysel. Jasné, že už nemusíme udržať Nemcov dolu. Ale Európa stále rieši bezpečnostnú dilemu. Chce, aby boli Američania na starom kontinente aktívni, dokonca, aby boli v oblasti obrany lídrami. Čo sa týka Rusov, tak súčasné dianie je najlepším dôkazom, že ich Európania potrebujú udržať mimo. Za posledné desaťročie sme boli svedkami stále agresívnejšieho správania sa Moskvy, ktoré vyvrcholilo inváziou na Ukrajinu,“ pripomenul Deni.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk