Najnovšia štúdia ukázala, že cvičenie môže mať lepšie účinky na duševné zdavie než bežná psychologická liečba. Má to však háčik.

Duševné problémy sa stávajú čoraz závažnejším problémom s miliónmi ľudí trpiacimi depresiami, úzkosťami či inými psychickými poruchami. Odborníci na duševné zdravie zaznamenávajú zvýšený nárast najmä u mladistvých pacientov.

Z prieskumu, ktorý uskutočnila Americká psychologická asociácia v roku 2018, vyplynulo, že príslušníci generácie Z uvádzajú, že absolvovali liečbu alebo terapiu u odborníka na duševné zdravie častejšie než ktorákoľvek generácia pred nimi.

Depresia je psychická porucha, ktorá spôsobuje trvalý pocit smútku a straty záujmu. Osoby trpiace depresiou môžu mať problémy s koncentráciou, spánkom a vykonávaním bežných činností. Častým príznakom je neschopnosť pomenovať dôvod smútku a zlej nálady.

Občasné prežívanie úzkosti je normálnou súčasťou života. Ľudia s úzkostnými poruchami však majú často intenzívne, nadmerné a pretrvávajúce obavy a strach z každodenných situácií. Medzi najčastejšie príznaky úzkostnej poruchy patrí zvýšený srdcový tep, zvýšené potenie, zimnica, závraty, bolesti hlavy, nespavosť, strata chuti do jedla a problémy s trávením.

Existuje množstvo spôsobov, ako zvládnuť úzkosť a depresie, vrátane terapie a liekov. Hoci tradičné spôsoby liečby duševných porúch môžu byť účinné, výskum portálu The Guardian zdôrazňuje význam cvičenia pri zvládaní týchto stavov.

150 minút pohybu týždenne

V nedávnej štúdii uverejnenej v časopise British Journal of Sports Medicine novinári The Guardianu preskúmali viac ako 1 000 vedeckých štúdií zameraných na účinky fyzickej aktivity na depresiu, úzkosť a psychické ťažkosti. Ukázalo sa, že cvičenie je účinným spôsobom liečby problémov duševného zdravia – a môže byť dokonca účinnejšie ako lieky alebo poradenstvo.

Nie je to však také jednoduché. Novinári zistili, že na dostavenie účinkov je potrebných najmenej 150 minút rôznych druhov fyzickej aktivity každý týždeň. Môže ísť napríklad o rýchlu chôdzu, zdvíhanie činiek či jogu. Pohyb v takomto rozsahu významne znižuje depresiu, úzkosť a psychické ťažkosti v porovnaní s bežnou starostlivosťou, ako je napríklad farmakologická liečba.

Najväčšie zlepšenie podľa vlastného vyjadrenia účastníkov bolo zaznamenané u ľudí s depresiou, HIV, ochorením obličiek, u tehotných žien a žien po pôrode, hoci jasný prínos bol pozorovaný u všetkých skupín obyvateľstva.

Štúdia ukázala, že čím je intenzita cvičenia vyššia, tým je prospešnejšie. Napríklad chôdza v rýchlom tempe má väčší účinok než chôdza v bežnom tempe. A najväčší prínos má cvičenie trvajúce 6 až 12 týždňov namiesto kratších období. Dlhodobejšie cvičenie je dôležité pre udržanie zlepšenia duševného zdravia.

O koľko je cvičenie účinnejšie?

Pri porovnaní miery účinkov cvičenia s inými bežnými spôsobmi liečby duševných porúch z predchádzajúcich systematických prieskumov zistenia naznačujú, že cvičenie je približne 1,5-krát účinnejšie ako lieky alebo kognitívno-behaviorálna terapia.

Okrem toho má cvičenie v porovnaní s liekmi ďalšie výhody, ako sú nižšie náklady, menej vedľajších účinkov a ponúka bonusové prínosy pre fyzické zdravie, napríklad zdravšiu telesnú hmotnosť, zlepšenie kardiovaskulárneho a kostného systému či zlepšenie kognitívnych schopností.

Prečo cvičenie pomáha

Predpokladá sa, že cvičenie ovplyvňuje duševné zdravie viacerými spôsobmi a má krátkodobé aj dlhodobé účinky. Bezprostredne po cvičení sa v mozgu uvoľňujú endorfíny a dopamín.

Z krátkodobého hľadiska to pomáha zlepšiť náladu a tlmiť stres. Z dlhodobého hľadiska uvoľňovanie neurovodičov v reakcii na cvičenie podporuje zmeny v mozgu, ktoré pomáhajú nálade a poznávacím procesom, znižujú zápal a posilňujú imunitné funkcie, čo všetko ovplyvňuje funkciu nášho mozgu a duševné zdravie.

Pravidelné cvičenie môže viesť k zlepšeniu spánku, ktorý zohráva rozhodujúcu úlohu pri depresii a úzkosti. Má aj psychologické výhody, ako je zvýšenie sebavedomia a pocit úspechu, čo sú všetko výhody pre ľudí, ktorí bojujú s depresiou.

Nemalo by ísť o alternatívu odborníka

Je však dôležité poznamenať, že hoci cvičenie môže byť účinným nástrojom na zvládanie duševných porúch, ľudia s duševnou poruchou by mali spolupracovať so zdravotným odborníkom na vypracovaní komplexného liečebného plánu, a nie sa sami púšťať do nového cvičebného režimu.

Psychologička a terapeutka Denisa Debrecká tvrdí, že pohyb môže byť dôležitou súčasťou pri prevencii a manažmente duševných ochorení, nie vždy však podľa nej ide o vhodnú alternatívu liečby odborníkom.

„Výskumy konzistentne ukazujú, že pohyb znižuje stres, zlepšuje náladu, môže zvýšiť naše sebavedomie a taktiež je dokázané, že cvičenie môže mať protektívny efekt pri neurodegeneratívnych ochoreniach, ako je napríklad Alzheimerova choroba,“ hovorí psychologička.

Napriek tomu, že cvičenie je odporúčaná súčasť liečby niektorých duševných ochorení, psychologička ho nepovažuje za alternatívu návštevy odborníka.

„Musíme rozlišovať, či sa rozprávame o pohybe ako o forme manažmentu bežného, každodenného stresu, alebo o liečbe napríklad úzkostného ochorenia. V prvom prípade môže cvičenie stačiť, v druhom prípade je vhodná aj návšteva odborníka, aby sa človek naučil pracovať aj so svojimi myšlienkami a emóciami,“ vysvetľuje Debrecká.

Usmernenia sa líšia

Kľúčovú úlohu cvičenia pri zvládaní depresie, úzkosti a psychických ťažkostí vyzdvihujú aj iné štúdie. Niektoré odporúčania pre klinickú prax už uznávajú dôležitosť cvičenia – napríklad v austrálskych a novozélandských klinických usmerneniach sa navrhuje užívanie liekov, psychoterapia a zmena životného štýlu, do ktorej zapadá cvičenie.

Iné popredné orgány, ako napríklad usmernenia pre klinickú prax Americkej psychologickej asociácie, však zdôrazňujú len lieky a psychoterapiu a cvičenie uvádzajú ako „alternatívnu“ liečbu v rovnakej kategórii ako napríklad akupunktúra.

Zdroj: https://www.aktuality.sk