V KSS vedia, že bez SNS sa do parlamentu dostanú jedine prvého septembra, keď tam bude deň otvorených dverí.

Keď sa Robert Fico v roku 1984 uchádzal o členstvo v Komunistickej strane, do životopisu si napísal, že zastáva „prísne ateistický svetonázor“. Tak to malo byť. Pre nádejných komunistov to bola povinnosť. Aj výbor základnej organizácie KSS na Právnickej fakulte Univerzity Komenského, kde 21-ročný Fico študoval, skonštatoval, že „s náboženskou otázkou je vysporiadaný“.

Birmovaní komunisti

O tridsať rokov neskôr sa Fico stal terčom posmechu, keď sa v prezidentskej kampani ako bývalý komunista chváli birmovkou. Ponovembroví komunisti sa však s náboženskou otázkou vysporiadali úplne inak. „Nemám problém s tým obhajovať kresťanské hodnoty,“ povedal pre Aktuality.sk predseda KSS Jozef Hrdlička.

Je to dokonca oficiálny komunistický program: „KSS je za slobodu vierovyznania, za zachovanie tradičných kresťanských hodnôt, náboženských objektov a kultúrnych pamiatok, ako odkazu našich predkov a tradičných duchovných i materiálnych hodnôt ľudu na území Slovenska.“

Komunistická strana sa kedysi sama považovala za revolučnú predstaviteľku spoločenského pokroku, no teraz sa jej tento novoobjavený konzervativizmus veľmi hodí. Komunisti totiž rokujú o spoločnej kandidátke so SNS a s menšími národnými stranami ako Život, v ktorom pôsobia Tomáš Taraba a kuffovci, alebo Národná koalícia.

Ešte v januári sa stretnutia v centrále SNS, na ktorom sa hovorilo o vytvorení opozičného bloku, zúčastnili aj predseda strany Slovenský patriot Miroslav Radačovský, ktorý bol za europoslanca zvolený na kandidátke ĽSNS. Hnutie Socialisti.sk reprezentoval ich predseda Artur Bekmatov – bývalý člen ÚV KSS a spolupracovník konšpiračného magazínu Zem a Vek. Socialisti však už v rokovaniach nepokračujú.

KSS sa znárodňuje

Nuž, keď môže Andrej Danko obdivovať Andreja Hlinku, ktorý sa chcel proti ateistom a boľševikom spojiť aj s Hitlerom, a zároveň vzdávať úctu, česť a slávu Gustávovi Husákovi, pretože bez neho by „naše krásne Slovensko nemalo pevné základy“, prečo by nemohol spolu s komunistami, ktorí by sa mali vymedzovať proti nacionalizmu, hľadať prieniky v národných témach?

Komunisti kedysi znárodňovaním ekonomiky bránili nadhodnotu pred vykorisťovateľmi, teraz znárodňujú samých seba spoluprácou so SNS a chránia kresťanské hodnoty. Súdruh Lenin sa neobracia v hrobe iba preto, lebo leží zabalzamovaný na katafalku v mauzóleu na Červenom námestí. Keby Hrdličku počul Karl Marx, asi by len zopakoval svoj slávny výrok „ak je niečo isté tak to, že ja nie som marxista“. Pre KSS už náboženstvo nie je ópiom ľudstva.

Mimochodom, slovo marxizmus sa v programe slovenských komunistov spomína toľkokrát ako kresťanské hodnoty – presne raz. Iba ako nenápadná zmienka o tvorcoch marxistického učenia z minulosti. Samotný Marx sa tam nezmestil. Hrdlička má pravdu: časy sa zmenili.

Konečne sme sa dočkali toho konca ideológií, o ktorom politickí filozofi toľko hovoria. Nepriniesli ho žiadne postmoderné post-strany s nič nehovoriacimi názvami a s marketingovými frázami namiesto programu, ale strana, ktorá samú seba pokladá za tradičnú a dokonca najstaršiu na Slovensku. SNS Svoje korene datuje do roku 1871, hoci vznikla až v roku 1990.

Dankova SDKÚ

Slovenskí komunisti si môžu gratulovať: Marx predsa tvrdil, že ideológia je falošné vedomie, ktoré je produktom nerozvinutej kapitalistickej spoločnosti a zakrýva triedne rozpory. Hrdličkovi sa tak konečne podarilo vrátiť komunizmus späť k Marxovi.

Nuž, skutočnosť je oveľa prozaickejšia. A nemá nič spoločné s Marxom alebo s kresťanskými hodnotami. Komunisti vedia, že do parlamentu sa dostanú jedine prvého septembra, keď tam bude deň otvorených dverí. Obrátenie sa na vieru by bola malá cena za šancu na poslanecký mandát.

Pred voľbami 2020 síce po Slovensku umiestnili niekoľko bilbordov, na ktorých sa občanom prihováral Gustáv Husák: „Ako sa vám darí, deti moje, 30 rokov po prevrate? Je váš život lepší? Nie? Tak to zmeňte!,“ no napokon nekandidovali, lebo nemali peniaze na volebnú kauciu.

V januári mali podľa prieskumu agentúry AKO preferencie 0,4 percenta. SNS sa zasa v posledných prieskumoch pohybuje okolo troch až štyroch percent. Strany s preferenciami pod úrovňou štatistickej chyby z nej síce novú SDKÚ, o ktorej Danko sníval, neurobia, no každá desatina percenta je mu dobrá na to, aby sa priblížil k parlamentu. Je to z núdze cnosť. Pri sile SNS môže byť Danko rád, že mu zostali vôbec nejakí partneri. Šancu spájať nikoho väčšieho nedostane.

Socialisti z SNS

No zbližovanie národniarov a komunistov nie je len pragmatické, ale aj hodnotovo prirodzené. Môžeme šermovať ideológiami, koľko chceme – SNS a KSS sú napriek politologickým poučkám prirodzenými partnermi.

Podľa novembrového prieskumu agentúry AKO by až polovica voličov národniarov chcela žiť radšej v režime spred roka 1989. Voliči SNS sú spolu s priaznivcami Smeru najväčšími priaznivcami reálneho socializmu.

Národniarov a antikapitalistov tak spája čosi, čo by sme mohli pracovne nazvať odpor k súčasnosti. Teda k súčasnému príliš liberálnemu a príliš globalizovanému sveta a jeho usporiadaniu, v ktorom je Slovensko súčasťou medzinárodných štruktúr, a podľa nich stráca suverenitu. S takýmto svetom nie sú ich voliči spokojní. Frustruje ich a boja sa ho.

Pre komunistov a socialistov je symbolom takéhoto sveta kapitalizmus, neoliberalizmus a úpadková kultúra, pre Danka a Tomáša Tarabu „liberálny extrémizmus“. Komunisti aj národniari si môžu porozumieť, lebo obom ide o návrat do minulosti. Tá síce nikdy neexistovala tak, ako ju podávajú oni, ale ich voliči sa v nej cítia bezpečne.

Komunisti sú kresťanmi

Potom je logické, že spájanie iniciovala šéfredaktora magazínu Extraplus Lenka Mayerová, ktorá v minulosti vydala knihu statusov Ľuboša Blahu a jej magazín bol zaradený na zoznam konšpiračných webov projektu Konšpirátori.sk. Cieľom má byť postaviť hranicu proti „extrémnemu zvrátenému americkému liberalizmu“ a vytrhnutie Slovenska z rúk liberálov a progresívcov.

Je paradoxné, že komunisti, ktorí by mali byť pokrokovými marxistami, sa spájajú s konzervatívnymi kresťanskými národniarmi, aby zastavili progresívcov, teda po slovensky pokrokárov, ktorým ich kritici radi nadávajú do ľavičiarov a neomarxistov. To by ani Orwell nevymyslel.

Nuž, bývalý disident Ján Čarnogurský už v 90. rokoch vravel „porazili sme komunizmus, porazíme aj liberalizmus“. Len zabudol spomenúť, že v mene porážky liberalizmu sa bude treba spojiť aj s komunistami. Doba sa naozaj zmenila. Vojna je mier. Sloboda je otroctvo. Nevedomosť je sila. A komunisti sú kresťania.

Zdroj: https://www.aktuality.sk