Znie to čoraz častejšie. Najprv treba pomáhať našim ľuďom, potom (možno) Ukrajine. Bližšia naša košeľa ako kabát za hranicou.

Falošný rebríček dôležitosti

Istý druh kolektívnej sebalásky je v poriadku. Bez nej by nikto neexistoval. Pellegriniho a Ficove reči o tom, že dôležitejšie ako Ukrajina, je boj s dražobou tu doma, sú však falošné z viacerých dôvodov.

Prvý znie veľmi jednoducho: pozri, kto to hovorí. Pre dotyčných pomoc Ukrajine nie je na druhom mieste, nenachádza sa v ich rebríčku vôbec. Odmietajú ju úplne – jeden nahlas a druhý o čosi tichšie, s ešte väčším pokrytectvom.

Vládu si živíme okrem iného aj preto, aby zvládala dve a viaceré agendy súčasne. Lebo taký je život.

Treba podporiť domácu ekonomiku, aj riešiť sociálne konflikty či ceny energií a súčasne dbať na spojenecké záväzky a pomáhať Ukrajine tak, aby sme sa za chvíľu neocitli v ruskom mocenskom poli.

Vymýšľať si čudesné poradie dôležitosti je mimo realitu. Dôvodom je len ulahodiť ušiam poslucháčov, ktorí chcú počuť, že sú najdôležitejší v celom vesmíre.

Nakoniec aj sú: 99,9 percent peňazí, energie a opatrení parlamentu či vlády sa týka ich. Ukrajine je venované zvyšné promile. Akurát o ňom chvíľami viac počuť, pretože na východe to naozaj búcha a zomierajú ľudia a Rusi nechcú prestať s okupáciou a stále nevieme, ako to celé skončí.

Kde je vlastne problém?

Napríklad aj o Banskej Štiavnici sa bude najbližšie dni hovoriť viac ako o Snine. Dôvodom je akútna potreba, nešťastie a nutnosť konať rýchlo.

Problémom je aj falošné volanie opozičných talentov po boji s dražobou. Ako si ju v súčasnom nastavení tržného systému predstavujú?

Nikoho dražoba neteší, ale tlačiť na maslo a mlieko maloobchodné ceny už naozaj nejde. Jedinou reálnou možnosťou je vyrovnať vysoké ceny tým najchudobnejším.

A to ozaj Slováci nadávajúci na starostlivosť o Ukrajinu chcú – aby sa bedači v osadách a nezamestnaným pridalo, nech si môžu dovoliť kúpiť aspoň to, čo predtým? Ak áno, skvelé. Je to len dôkaz pekne rozvinutej solidarity. Aha, tak potom nebude problém ani so solidaritou s tými, ktorí na Ukrajine prichádzajú o bývanie a blízkych.

Dôchodcom a väčšine zamestnancov príjmy kvôli vysokej inflácii rastú, hoci pomalšie ako zdražovanie.

Nebyť migov, pomoc Ukrajine je prevažne slobodnou záležitosťou dobrovoľníkov. Štát tam neposiela nič, čo by malo „našim doma” chýbať. A v prípade ukrajinských prišelcov budeme (alebo už sme?) raz všetci šťastní, že ich máme.

Tak kde je vlastne problém?

Zdroj: https://www.aktuality.sk