Dezinformácie sú dobrý biznis. Oplatia sa ich tvorcom aj šíriteľom. Niektorí z nich to asi robia z presvedčenia, pre väčšinu je však rozhodujúce, že sa oplatia. Platí to pre každého – firmy, politikov, i takzvané médiá – ktorí môžu zarobiť na šírení lží či potláčaní pravdy.

Od päťdesiatych rokov minulého storočia sa tabakové firmy snažili potlačiť dôkazy o negatívnych zdravotných dôsledkoch fajčenia, dokonca propagovali jeho údajné zdravotné benefity. Ropné a plynárenské firmy investovali obrovské peniaze do spochybňovania existencie klimatických zmien či ich súvislosti s aktivitami človeka.

Lobing korporácií, ktorých biznis závisí od ťažby a spaľovania fosílnych palív, výrazne prispieva k spomaľovaniu a oslabovaniu zelenej transformácie ekonomiky – či už ide o maskovanie zemného plynu ako „prechodného paliva“, alebo nekonečnú obranu áut s motormi spaľujúcimi fosílne palivá. Ich motivácia je jasná: zahmlievanie pravdy (o zdravotných rizikách, klimatickej zmene, čomkoľvek, čo sa nehodí), a niekedy aj šírenie lží priamo súvisí s ich ekonomickými záujmami.

S politikmi je to podobne. V rokoch 2015 a 2016 šírila takmer celá slovenská politická scéna – na čele s vtedajším premiérom R. Ficom – nepravdy o migračnej kríze. Dnes sa podobne správajú tí, ktorí sa zúčastňujú na demonštráciách na podporu ruskej agresie voči Ukrajine (zavádzajúco nazývaných „pochodmi za mier“). Ak to robia nevedome, mýlia sa. Ak vedome (čo je pravdepodobnej­šie), klamú.

Nemožno vylúčiť, že pre niektorých je motiváciou klamstiev ideologické presvedčenie – možno naozaj úprimne obdivujú režim starnúceho diktátora Putina. Alebo nenávidia liberálnu demokraciu a putinovskú autokraciu považujú za lepšiu alternatívu. Možno nenávidia Ukrajincov, perverzne sa tešia z ich zabíjania, ničenia ich krajiny.

Pravdepodobnejšie však je, že klamú, lebo sa to oplatí. Boli by ochotní šíriť lož prakticky o čomkoľvek a komkoľvek – menšinách, migrantoch, cudzincoch, environmentálnych otázkach, vojne – pokiaľ následky klamstiev znáša niekto iný a im to prinesie politické body. Živenie vášní davu sa vyplatí, najmä ak už nič iné neviete ponúknuť.

Nie je to špecifický problém dneška, história je plná politických kariér postavených na lži a cielenej živenej nenávisti. Súčasnosť im však ponúka nevídané možnosti komunikácie. Informačný ekosystém urobil z rozsievania klamstiev a deformovanej pravdy výnosný biznis. Sociálne siete, ktoré stoja na šírení „emócie“ – pokojne aj negatívnej, ak to vynáša.

Na monetizovaní podobného obsahu stoja aj dezinformačné médiá. Nemusia to byť nevyhnutne zradcovia, čo si pchajú do vreciek stoeurovky od ruského agenta. Hranie na ľudské predsudky a strachy generuje návštevnosť. A tá prináša reklamu – a peniaze.

Klamať sa oplatí. A nie je na to jednoduchý liek. Najmä v zakalenej bažine rozdelenej, traumatizovanej spoločnosti. Tí, ktorí na lžiach zarábajú, sa v nich však cítia ako šťuky vo vode.

Zdroj: https://nazory.pravda.sk