Počet obetí februárového ničivého zemetrasenia v Turecku vzrástol na 45 089, čo je asi o 700 viac, ako sa doteraz uvádzalo. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na turecký úrad pre riešenie následkov katastrof AFAD. Celková bilancia v Turecku a Sýrii tak predstavuje zhruba 51-tisíc mŕtvych.

Provincie na juhu Turecka a oblasť na severe Sýrie zasiahli 6. februára dva zničujúce otrasy o sile 7,7 a 7,6 stupňa. V Turecku pri nich utrpelo zranenia viac ako 108-tisíc osôb a státisíce ľudí boli nútení opustiť domovy. Mnohí z nich stále bývajú v stanoch či v provizórnych prístreškoch.

Prezident Recep Tayyip Erdogan sľúbil začať s obnovou už tento mesiac a do roka postaviť ľuďom nové domy. Mnoho odborníkov to ale označilo za nerealistické, mnohí sa navyše obávajú, že rýchla výstavba bude na úkor dodržania stavebných predpisov. Ich porušovanie v minulosti pritom z prispelo k zrúteniu veľkej časti domov pri februárovom zemetrasení.

Podľa úradu AFAD sa pri zemetrasení v Turecku zrútilo alebo bolo vážne poškodených viac ako 160-tisíc budov s 520-tisíc bytmi. Z postihnutého regiónu, ktorý bol zasiahnutý vyše 11-tisíc následnými otrasmi, utiekli asi dva milióny ľudí. AFAD uviedol, že vystaval vyše 350-tisíc stanov v 332 lokalitách. Na 162 miestach boli postavené kontajnerové domy.

Na termíne volieb sa nič nemení

Erdogan dnes v parlamente v Ankare pred členmi svojej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) vyhlásil, že prezidentské a parlamentné voľby sa uskutočnia 14. mája, teda v termíne, ktorý oznámil pred zemetrasením. V posledných týždňoch sa ale špekulovalo o tom, že kvôli následkom zemetrasenia budú voľby neskôr. Podľa zákona sa musí hlasovanie uskutočniť do júna.

Nadchádzajúce voľby sú považované za doposiaľ najväčšiu výzvu pre Erdogana, ktorý vládne krajine dvadsať rokov, najprv ako premiér a od roku 2014 je prezidentom. Turecko už niekoľko rokov zápasí s vysokou infláciou, rast cien umocnila energetická kríza a ďalšie problémy prinieslo zemetrasenie. Avšak opozícia sa stále nedokázala zhodnúť na jednom kandidátovi, meno chcela oznámiť 13. februára, kvôli zemetraseniu to ale odložila. Rokovať by o tom mala vo štvrtok. Najčastejšie spomínanými menami pre spoločného kandidáta opozície sú líder Ľudovej republikánskej strany (CHP) Kemal Kiliçdaroglu či starostovia Istanbulu a Ankary Ekrem Imamoglu a Mansu Yavaş, obaja tiež zo strany CHP. Imamoglu bol ale v novembri neprávoplatne odsúdený na dva roky a sedem mesiacov väzenia za urážku volebnej komisie v roku 2019, čo ho môže z boja o hlavu štátu vyradiť.

Turecký prezident dnes tiež v parlamente znovu odmietol kritiku opozície, že vláda reagovala na zemetrasenie pomaly a nedostatočne. „Niekoľko málo hodín po zemetrasení naši ministri kontaktovali postihnuté mestá a začali koordinovať prácu,“ povedal dnes Erdogan podľa agentúry AFP. Pritom niekoľko dní po zemetrasení Erdogan pripustil, že záchranné operácie a pomoc neboli také rýchle, ako by chcel. Dnes pred poslancami svojej strany povedal, že to bolo aj v kvôli zlým poveternostným podmienkam. Aj tento pondelok Erdogan povedal, že vládna pomoc v prvých dňoch nebola taká účinná, ako by si prial.

Zdroj: https://spravy.pravda.sk