Putin pred rokom rozpútal najväčší konflikt v Európe od konca 2. svetovej: Takto začala invázia na Ukrajinu
Pozrite si vybrané údaje o ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá sa začala pred rokom, 24. februára 2022.
Začiatok najväčšieho pozemného konfliktu v Európe od konca druhej vojny:
– Ruský prezident Vladimir Putin 24. februára o 04:00 SEČ oznámil, že dal povolenie na „špeciálnu vojenskú operáciu“. Ruské sily vtrhli na Ukrajinu z územia Ruska a Bieloruska, ako aj z polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v rozpore s medzinárodným právom v roku 2014. Rusi začali rozsiahly letecký, námorný a pozemný útok na takmer celú krajinu.
– Putin okrem iného povedal, že Rusko sa bude usilovať o demilitarizáciu a „deinštitucionalizáciu“ Ukrajiny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil stanné právo a Kyjev prerušil diplomatické vzťahy s Ruskom. Putin neskôr vysvetlil aj inváziu na Ukrajinu pod zámienkou „oslobodenia, ochrany a podpory“ samozvaných Doneckej (DNR) a Luhanskej (LNR) ľudových republík, ktoré na východe Ukrajiny vyhlásili v roku 2014 proruskí separatisti a vlani ich Rusko anektovalo.
Reakcia a pomoc Ukrajine:
– Z viacerých krajín vrátane Českej republiky zaznela na adresu Moskvy ostrá kritika. Takmer všetky krajiny Európskej únie a Spojené štáty, ako aj Austrália a Kanada poskytli Ukrajine materiálnu alebo vojenskú pomoc, ktorá sa neustále zvyšuje. Podľa ekonomického inštitútu IfW so sídlom v Kieli dosiahla hodnota pomoci od EÚ, NATO, MMF a ďalších organizácií 130 miliárd USD. Dominantnými podporovateľmi Ukrajiny sú jednoznačne Európska únia a Spojené štáty (spolu viac ako 77 % pomoci).
– Lídri EÚ sa na samite hneď v prvý deň invázie dohodli na zavedení prvého balíka sankcií proti Rusku. Následne Únia prijala osem ďalších balíkov sankcií. EÚ napríklad vylúčila niekoľko ruských bánk z medzinárodného platobného systému SWIFT, zakázala dovoz ruského uhlia a až na výnimky aj ruskej ropy.
– Minulý mesiac EÚ poslala Ukrajine prvé tri miliardy eur z tohtoročnej pôžičky vo výške 18 miliárd eur, ktorú schválila koncom minulého roka počas českého predsedníctva. EÚ tiež v novembri začala misiu, ktorej zámerom je v nasledujúcich mesiacoch vycvičiť až 15 000 ukrajinských vojakov. Rozpočet misie bol pôvodne stanovený na viac ako 100 miliónov eur. Tento rok plánuje EÚ vycvičiť ďalších 15 000 ukrajinských vojakov, čím sa zdvojnásobí rozsah výcvikovej misie prebiehajúcej vo viacerých členských štátoch. EÚ vynaloží ďalších 45 miliónov eur (približne miliardu korún) zo svojho obranného fondu na výcvik príslušníkov ukrajinskej armády.
Civilné obete a zranenia:
– Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) k 6. februáru tohto roka potvrdil smrť 7155 civilistov vrátane 438 detí. Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry zahynulo najmenej 461 detí. OSN varovala, že mŕtvych a zranených bude pravdepodobne oveľa viac. Uvedené údaje zahŕňajú len zdokumentované a potvrdené obete vojny. Prokuratúra tiež upozornila, že nejde o konečné čísla; v zozname sú zahrnuté len deti, ktorých mená sa podarilo potvrdiť. Podľa OHCHR len v januári tohto roku zahynulo 697 civilistov. V Ruskom okupovaných oblastiach zahynulo od začiatku vojny 507 civilistov.
– Informácie o masakroch civilistov ruskými vojakmi sa začali objavovať začiatkom apríla po tom, ako ukrajinské sily získali kontrolu nad celou Kyjevskou oblasťou. Symbolom ruských zverstiev sa stalo mesto Buča, kde bolo na uliciach a v masových hroboch objavených približne 500 tiel zavraždených civilistov vrátane malých detí a tínedžerov.
– Podľa ukrajinského ministra obrany Oleksija Reznikova sa počet zabitých ukrajinských civilistov blíži k 100 000. Len v meste Mariupol, ktoré sa stalo symbolom devastácie ruskej invázie a ktoré Rusi dobyli v máji, zahynulo podľa Reznikova viac ako 20 000 civilistov. Marcový ruský nálet zasiahol divadlo v centre Mariupola, kde sa zrejme ukrývalo približne 1 000 ľudí. Odhaduje sa, že o život prišli stovky ľudí. Mnoho obetí a veľké škody však spôsobila súčasná vlna raketových útokov na Ukrajinu, ktorá je podľa Moskvy odpoveďou na nedávny výbuch na Krymskom moste, známom aj ako Kerčský most.
Vojenské obete:
– Agentúra AFP alebo ukrajinské ministerstvo obrany odhadujú, že počas invázie bolo zabitých 100 000 ruských vojakov a 150 000 bolo zranených, pričom agentúra AFP odhaduje 100 000 mŕtvych a zranených pre Ukrajinu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v decembri uviedol, že počas invázie padlo 13 000 ukrajinských vojakov. Pre porovnanie, vo vojne v Afganistane zahynulo necelých 14 500 sovietskych vojakov.
Utečenecká kríza:
– Podľa OSN je vojnou vyvolaný exodus Ukrajincov z krajiny najrýchlejšie rastúcou utečeneckou krízou na európskej pôde od konca druhej svetovej vojny. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) opustilo Ukrajinu osem miliónov ľudí a ďalších šesť miliónov Ukrajincov si našlo dočasný domov na Ukrajine, a preto sa považujú za vnútorne vysídlené osoby. Väčšina utečencov zamierila do Poľska, kde sa v súčasnosti nachádza 1,5 milióna utečencov. Česká republika udelila ľuďom z Ukrajiny viac ako 488 200 ochranných víz, čím sa zaradila na tretie miesto po Poľsku a Nemecku.
Materiálne škody a hospodárske aspekty vojny:
– Kyjevská ekonomická škola v januári odhadla výšku škôd na 138 miliárd dolárov a viac ako 34 miliárd dolárov v poľnohospodárskych stratách. Podľa predbežného odhadu sa HDP Ukrajiny v minulom roku v dôsledku následkov ruskej invázie znížil o 30,4 %. Podľa ukrajinského ministerstva školstva a vedy bolo od začiatku invázie poškodených viac ako 3 000 školských zariadení a viac ako 400 bolo úplne zničených. Podľa skorších údajov ukrajinského ministerstva obrany a Kyjevskej školy ekonomického výskumu Rusi na Ukrajine zničili najmenej 140 000 obytných budov. Od začiatku vojny bolo poškodených aj 1 218 zdravotníckych zariadení. Z nich 540 nemocníc bolo čiastočne poškodených a 173 úplne. Moskva sa od septembra systematicky zameriava na energetickú infraštruktúru a do decembra bola poškodená takmer polovica tohto kľúčového odvetvia.
– Medzinárodný menový fond (MMF) v januári zlepšil svoj odhad globálneho hospodárskeho rastu na 2,9 % v tomto roku, čo však predstavuje spomalenie oproti minuloročnému rastu o 3,4 %. Prognóza odráža zvyšovanie úrokových sadzieb centrálnymi bankami v boji proti inflácii, ako aj vojnu na Ukrajine.
– Podľa MMF výpadky v dodávkach obilia a hnojív spôsobené vojnou na Ukrajine spôsobili najväčšiu krízu potravinovej bezpečnosti prinajmenšom od globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 – 2008. Podľa MMF v súčasnosti čelí nedostatku potravín, ktorý ohrozuje život, približne 345 miliónov ľudí. Pred vojnou boli Rusko a Ukrajina poprednými vývozcami obilia a hnojív. Podiel Ukrajiny na celosvetovom vývoze kukurice predstavoval približne 15 % a na celosvetovom vývoze pšenice približne 12 %.
Vojnové zločiny:
– Podľa komisára EÚ pre spravodlivosť Didiera Reyndersa bolo nahlásených takmer 65 000 prípadov údajných vojnových zločinov (popravy, znásilnenia, mučenie a únosy detí). Podľa Kyjeva bolo do Ruska alebo do oblastí pod ruskou kontrolou odvlečených viac ako 16 000 detí. Medzinárodný trestný súd (ICC) začal 2. marca 2022 vyšetrovanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti na Ukrajine; podľa Reyndersa by vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas ruskej invázie na Ukrajinu mal súdiť osobitný tribunál zriadený medzinárodným spoločenstvom na tento účel.
Bojový front:
– Podľa náčelníka ukrajinského generálneho štábu Valerija Zálužného sa na východe Ukrajiny tiahne „aktívna“ frontová línia v dĺžke 1 500 km od severu na juh. Podľa Zalužného výročnej správy z januára tohto roku ukrajinské ozbrojené sily od februára minulého roka oslobodili 40 percent územia obsadeného ruskou inváznou armádou. Ruská armáda teraz okupuje približne 18 až 20 percent územia Ukrajiny vrátane oblastí obsadených pred inváziou a anektovaného Krymu.
Zdroj: cas.sk