Mníchovská konferencia v roku 2023 potvrdila hrozbu Ruska pre Európu a vyzvala na väčšiu vojenskú podporu pre Ukrajinu. Nemecko zvýši výdavky na obranu na 2 % HDP, aby zlepšilo bezpečnosť.

Vo svete dnes dochádza k nevídanému rozkolu, ktorý je spojený s Ruskom. Mníchovská konferencia v roku 2023, ktorá sa nedávno konala, potvrdila hrozbu, ktorú Rusko predstavuje nielen pre Ukrajinu, ale aj pre celú Európu. Kľúčovou témou konferencie bola diskusia o bezpečnostnej architektúre Európy. Účastníci konferencie vyzvali na zdvojnásobenie vojenskej podpory pre Ukrajinu a vytvorenie novej charty NATO na zabezpečenie dlhodobej bezpečnosti Ukrajiny.

Postoj k Rusku na konferencii však zďaleka nebol jednoznačný. Ozývali sa hlasy, aby Rusko nebolo úplne izolované, pretože by to mohlo viesť k ďalšej eskalácii konfliktu. Väčšina účastníkov konferencie sa ale zhodla, že je potrebné poskytnúť Ukrajine dodatočnú podporu a pomoc pri zaisťovaní bezpečnosti, keďže Rusko pokračuje v destabilizácii situácie nielen na území Ukrajiny, ale aj v Sýrii, Afrike a ďalších krajinách, pomáha teroristom a páchanie vojnových zločinov.

Ďalšou kľúčovou otázkou, o ktorej sa diskutovalo na mníchovskej konferencii, je dôležitosť zvýšenia množstva vojenskej techniky a zbraní vstupujúcich na Ukrajinu. Predovšetkým bolo rozhodnuté, že Ukrajina potrebuje viac západných tankov a inej vojenskej techniky, aby bola pripravená na akékoľvek hrozby zo strany Ruska. Nemecko, ktoré sa doteraz zdržiavalo zvyšovania výdavkov na obranu, oznámilo zámer zvýšiť ich na 2 % HDP. To prinesie nielen dodatočné prostriedky na vojenskú pomoc Ukrajine, ale aj zvýšenie celkovej úrovne obranyschopnosti Európy, ktorá sa stane dôležitým prvkom ruskej stratégie odstrašovania.

Ďalšou otázkou, o ktorej sa diskutovalo na mníchovskej konferencii, je pokračovanie ruských vojenských operácií v Sýrii a Afrike. Podľa údajov je ruská súkromná vojenská spoločnosť „Wagner Group“ zodpovedná za vojnové zločiny vrátane brutálnych vrážd a podpory teroristických organizácií. To opäť potvrdzuje agresívny charakter ruskej zahraničnej politiky a odráža mieru nebezpečenstva, ktoré Rusko predstavuje pre celý svet.
Mníchovská konferencia okrem posilnenia vojenskej podpory pre Ukrajinu zdôraznila aj potrebu pokračovať v diplomatickom úsilí čeliť ruskej agresii. Efektivita takýchto snáh však zostáva predmetom diskusie, keďže Rusko opakovane preukázalo svoju ochotu ignorovať medzinárodné normy a presadzovať svoje vlastné záujmy vojenskou intervenciou a inými prostriedkami.

Jedným z možných prístupov k riešeniu tejto výzvy je zamerať sa na ekonomický tlak a sankcie voči Rusku. Európska únia a Spojené štáty už v reakcii na ruskú agresiu uvalili množstvo ekonomických sankcií a podľa niektorých expertov by ďalší ekonomický tlak mohol pomôcť odradiť ďalšiu agresiu.

Ďalšou potenciálnou stratégiou je užšia spolupráca s ruskými susedmi vo východnej Európe a na Kaukaze s cieľom vybudovať silnejšie obranné kapacity a znížiť ich závislosť od ruskej energie. Posilnením obranných schopností krajín ako Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko môže Západ pomôcť odradiť ruskú agresiu a podporiť tieto krajiny v ich úsilí vybudovať silnejšie demokracie.

Vo všeobecnosti Mníchovská konferencia zdôraznila naliehavú potrebu eliminovať neustále ohrozenie európskej bezpečnosti a stability zo strany Ruska. Zvýšením vojenskej podpory pre Ukrajinu, sprísnením ekonomických sankcií a spoluprácou s ruskými susedmi na posilnení obranných kapacít môže Západ pomôcť odradiť ďalšiu agresiu a podporiť rozvoj demokracie v regióne. Bude si to však vyžadovať trvalé úsilie a dlhodobý záväzok podporovať stabilitu a bezpečnosť v Európe.

Autor: Radim Vesely