Veľké technologické firmy sa predbiehajú v oblasti toho, kto príde s lepšou integráciou umelej inteligencie do bežných služieb. Okrem toho je americký trh práce taký silný, že to až nie je dobré a ceny lodnej prepravy sa vracajú na predcovidové úrovne.

Trend menom umelá inteligencia pokračuje

V posledných mesiacoch je zrejme najviditeľnejším trendom v oblasti technológií snaha mnohých firiem o začlenenie umelej inteligencie (skratka AI) do svojho fungovania vo všemožných oblastiach. Zrejme najznámejšou veľkou firmou, ktorá sa v tejto súvislosti spomína, je americký Microsoft. Ten bol jedným z prvých investorov do organizácie OpenAI, ktorá stojí za známym ChatomGPT, ktorý celú mániu spustil.

Microsoft ale v priebehu týždňa oznámil, že služby na báze AI integruje priamo do svojho prehliadača Edge a vyhľadávača Bing. Tie sa veľmi veľkej obľube posledné roky netešili, ich podiel na trhu bol v rádoch jednotiek %, keďže v oboch oblastiach dominoval Google s rovnomenným vyhľadávačom a s prehliadačom Chrome.

Microsoftu ale dáva partnerstvo s OpenAI možnosť prebrať Googlu časť trhového podielu. Google mal v týchto pretekoch oveľa horšiu východiskovú pozíciu. Zjednodušene povedané, Google bol v daných oblastiach natoľko dobrý a obľúbený, že napriek tomu, že sa považuje spomedzi veľkých firiem za tú, ktorá má najviac iniciatív s AI, tak sa bál podobný produkt na trh uviesť ako prvý kvôli tomu, že ak by nefungoval dobre, mohlo by to zákazníkov sklamať.

Na strane druhej bol Microsoft, ktorý ale so svojim miniatúrnym podielom v na trhu s vyhľadávaním a prehliadaním nemal prakticky čo stratiť, preto sa rozhodol integrovať AI do svojich služieb. Na to reagoval v priebehu minulého týždňa aj Google, ktorý svoju chatovaciu službu na báze AI pomenoval Bard a ktorá bude dostupná v obmedzenej forme najskôr vybranej skupine ľudí.

Microsoft je už ale o krok ďalej, lebo riaditeľ firmy ukázal, ako vidí budúcnosť v tejto oblasti on. Vyhľadávanie informácií sa podľa neho posledné desaťročia prakticky nezmenilo, čo sa mu nepáči. Jedna z predstavených verzií ukázala klasické výsledky vyhľadávania, vedľa ktorých bol výstup od AI. Druhá verzia zase ukázala možnosť komunikovať pri vyhľadávaní priamo s chatbotom.

V rámci prezentácie Microsoft ukázal napríklad aj vyhľadávanie receptov alebo nakupovanie z IKEA. Okrem toho Bing v rámci ukážky tiež vytvoril program niekoľkodňového výletu do Mexika. Microsoft okrem tohto prezentoval aj iné nástroje a vyzerá to tak, že umelá inteligencia bude horúcou témou ešte dlhú dobu. Celý svet bude každopádne zvedavý, či prvé reálne využitie pre masy prinesie ako prvý Microsoft, Google, alebo niekto úplne iný.

Situácia, keď sú dobré dáta zlé

Horúcou témou posledných mesiacov je aj americký trh práce, inflácia a zvyšovanie úrokových sadzieb zo strany centrálnej banky. Všetky tri veličiny spolu samozrejme súvisia. Pokiaľ je silný trh práce, tak sú pravdepodobne silní aj spotrebitelia, ktorí peniaze míňajú a tým držia infláciu na stále relatívne vysokých úrovniach. Centrálna banka zase svojou politikou v oblasti úrokových sadzieb reguluje ekonomiku a infláciu ich zvyšovaním či znižovaním.

Ak by centrálna banka videla, že by trh práce začal byť slabší, znamenalo by to, že bude sadzby zvyšovať menej a na vysokých úrovniach budú kratšie. Nižšie úrokové sadzby sú pre ekonomiku pozitívne a práve kvôli tomu sme sa teraz dostali do paradoxnej situácie. Koncom minulého týždňa prišli z USA údaje o nových pracovných miestach a nezamestnanosti. Na trhu bolo vytvorených výrazne viac nových miest, ako sa čakalo a miera nezamestnanosti klesla na 3,4 %, čo je najnižšia úroveň za posledných 53 rokov.

Americká centrálna banka teda stále nevidí výraznejšie spomalenie ekonomiky a tým pádom faktor, ktorý by výraznejšie skrotil infláciu a práve preto s vysokou pravdepodobnosťou bude sadzby zvyšovať viac, prípadne na vyšších úrovniach ostanú počas dlhšieho obdobia. To je ale negatívne pre ekonomický rast či akciové trhy. Dobré dáta z trhu praće sú teda paradoxne pre ekonomiku momentálne horšie, ako keby boli zlé.

Lodný prepravca Maersk predpovedá pokles ziskov

Príchod pandémie znamenal pre niektoré sketory pohromu, pre iné ale zase obdobie rozmachu. Do druhej skupiny môžeme zaradiť napríklad lodných prepravcov. Napriek prvotným obavám sa ekonomika po príchode koronavírusu veľmi rýchlo spamätala a napriek tomu, že boli ľudia zatvorení doma, tak využívali vo veľkom možnosti online obchodu. To samozrejme znamenalo požiadavku na zvýšené prepravné kapacity, čo pre spoločnosti, ktoré prevádzkujú obrovské kontajnerové lode, znamenalo obrovské zisky.

Len pre predstavu, pred pandémiou sa pohybovala cena prepravy jedného 40 stopového lodného kontajneru zo Šanghaja do Rotterdamu na cene okolo 1 500 USD, na vrchole v roku 2021 však cena bola až okolo 15 000 USD, čo samozrejme lodným spoločnostiam prinieslo obrovské zisky. Ceny prepravy sa ale postupne vracajú do normálu, čo pochopiteľne výrazne zníži aj zisky lodných spoločností. Spoločnosť Maersk za minulý rok dosiahla zisk zhruba 30 milárd USD, tento rok sa čaká pokles na 2 až 5 miliárd. Vyzerá to teda tak, že spomaľovanie svetovej ekonomiky vráti segment lodnej prepravy do normálu.

Autor je analytik spoločnosti XTB

Zdroj: https://www.aktuality.sk