Klinec do rakvy zdravotnej starostlivosti o deti? Ministerstvo zdravotníctva rozhodlo o pozastavení takzvaného rezidentského programu pre budúcich pediatrov, ktorý mohol do systému prinášať ďalších ľudí.

Práve tento program bol pritom podľa odborníkov jednoduchým spôsobom, ako bojovať proti personálnej poddimenzovanosti. Ako argumentuje ministerstvo, kedy by sa program mohol opäť obnoviť a ako sa na celú situáciu pozerajú samotní pediatri? Pridanou hodnotou rezidentského programu je najmä to, že štát platí štyri roky mzdu za medikov, ktorí sa vzdelávajú už v konkrétnom odbore.

Nemocniciam a doteraz aj ambulanciám to šetrilo peniaze a navyše im to prinášalo na konci celého procesu nových, „hotových“ lekárov. Štát sa však po novom rozhodol túto prax síce zachovať pri všeobecných lekároch pre dospelých, ale zrušiť pri pediatroch. Aký je dôvod?

„Pristúpili sme k tomu najmä z dôvodu aktuálne prebiehajúcej validácie rozpočtu a optimalizácie využitia finančných zdrojov,“ odpísali nám z ministerstva zdravotníctva. Rezort pod vedením Vladimíra Lengvarského pritom vysvetľuje, že čoskoro správnosť tohto rozhodnutia opäť posúdi.

Chýba 250 lekárov

Na Slovensku momentálne chýba oproti optimálnemu stavu 250 pediatrov a tí, ktorí v systéme sú, obrazne povedané, „padajú na hubu“. Práve preto odborníkov zarazilo, že štát sa rozhodol prerušiť program, ktorého cieľom bolo počet pediatrov zvýšiť. Podľa hlavnej odborníčky ministerstva pre pediatriu Eleny Prokopovej sú čiastočne dôvodom aj požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ), ktoré sa mu podarilo presadiť pri rokovaniach s ministerstvom.

„Kým nie je úplne jasné zakomponovanie tých ich požiadaviek, tak je zrejme náročné finančne podporovať program, ktorý sa má meniť. Niekedy je lepšie na určitú dobu nejaký program prerušiť, upratať a potom ho spustiť znovu,“ domnieva sa Prokopová.

LOZ napríklad nesúhlasilo s tým, aby sa rezidentský program vzťahoval nielen na nemocnice, ale aj na ambulancie. „V nemocnici je to prísnejšie kontrolované a nemôže sa stať, že by tam toho študenta zneužívali na úkor kvality jeho štúdia. Dostávali sa k nám informácie, že v ambulanciách bol rezident nútený pracovať bez dohľadu lekára,“ vysvetľuje pre Nový Čas šéf LOZ Peter Visolajský.

V tomto bode s ním však nie celkom súhlasí hlavná odborníčka ministerstva. „Samozrejme, k zneužívaniu by dochádzať nemalo. Ale to potom riešme tie individuálne zlyhania, a nie samotný proces,“ navrhuje Prokopová.

Kde je problém

Zamedziť využívanie rezidentského programu ambulanciami je podľa nej kontraproduktívne. „Pokiaľ som si našla nejakého bývalého pacienta, ktorý chodí na medicínu a chce ísť na pediatriu, mohla som ho zamestnať v ambulancii a prihlásiť do rezidentského programu. Absolvoval by všetky cirkulácie a po štyroch rokoch by sa mi vrátil do ambulancie ako hotový pediater,“ vysvetľuje Prokopová výhody pôvodného systému.

Podľa Visolajského sa mala pritom aj ona viac zasadzovať za to, aby rezidentský program pre pediatrov nebol zrušený. „Je to jej kompetencia. Neviem, či spravila niečo proti tomu, aby k takémuto nezmyselnému zrušeniu došlo,“ hovorí Visolajský.

Podľa Prokopovej to však takto na ministerstve nefunguje. „Ja som poradný orgán ministra, to znamená, že keď sa ma pán minister na niečo opýta, tak mu môžem poradiť. Ale keď sa na mňa neobrátia, tak ja do toho aktívny vstup nemám,“ vysvetľuje Prokopová.

Systém treba nastaviť nanovo

Katarína Šimovičová, pediatrička, Bratislava

Je mi to veľmi ľúto, pretože nás pediatrov je stále menej a menej. Ja sama mám v ambulancii 2 rezidentky, ktoré učím. Tie sa ešte do rezidentského programu dostali, je však škoda, že to nebude pokračovať. Naši lekári odchádzajú, zomierajú, a hoci vydržia veľa a do dôchodku odchádzajú až vo vysokom veku, je ich výrazný nedostatok. Poskytovanie detskej zdravotnej starostlivosti v SR treba nanovo vymyslieť, skomprimovať a nastaviť nový systém. Ak by aj rezidentský program pokračoval, nestačilo by to. Treba spraviť reorganizáciu primárnej pediatrickej starostlivosti, prepracovať zákon o starostlivosti o dieťa a nastaviť ho tak, aby dieťa malo pediatrickú starostlivosť a aby to aj ten pediater stíhal.

Šetriť sa dá aj inde

Peter Visolajský, pediater, šéf LOZ

Je to veľmi nebezpečné rozhodnutie, ktoré uškodí pacientom aj pediatrickej starostlivosti na Slovensku. Priemerný vek pediatra v ambulancii je 59 rokov a mnohým detským ambulanciám hrozí, že kvôli veku lekára budú zavreté . Práve toto riešil rezidentský program, v rámci ktorého štát financoval štúdium mladému lekárovi, a ten sa zaviazal, že bude pracovať v obvodnej ambulancii. Ak chce ministerstvo hľadať peniaze, tak na tomto veľa neušetrí. To sú naozaj smiešne peniaze . Výdavky na CT a MR vyšetrenia sú napríklad vyššie ako v ČR, pričom tu by sme mohli ušetriť až 26 miliónov eur.

Už teraz máme obrovskú personálnu krízu

Elena Prokopová, hlavná odborníčka MZ SR pre pediatriuRezidentský program bol pre pediatriu veľmi, veľmi dôležitý, pretože to bola jedna z veľmi jednoduchých možností, ako mohol lekár veľmi rýchlo – v rámci všetkých pravidiel, ale bez akýchkoľvek zdržaní – získať atestáciu z pediatrie. Pre primárnu pediatriu, v ktorej momentálne máme obrovskú personálnu krízu, to bol jeden z veľmi silných prostriedkov, ako dodať pediatrov do systému. Na ministerstve to so mnou nekonzultovali. Keby sa ma opýtali, tak by som svoj názor povedala. Pokiaľ však majú relevantné finančné dôvody, zrejme by to na výsledku nič nezmenilo.

Zdroj: cas.sk