Štartuje „veselých” osem mesiacov. Na predvolebnú kampaň sa zvrhne všetko – bude stačiť, keď niekto nevhodne kýchne. Priateľov súdnosti a triezveho rozumu čakajú mimoriadne ťaživé časy.

Kvasenie s logikou alebo bez nej?

Chvíľu sa zdalo, že parlamentná koalícia s názvom Predčasné voľby nezvládne ani hlasovanie o 30. septembri. Predsa len ide o samovražedný akt. Tomu sa tí, ktorí ešte majú radi život (v tomto prípade politický), intuitívne bránia. Stačilo málo a zobudili by sme sa do úradníckej vlády.

Termín predčasných volieb je nakoniec potvrdený. Pohoršenie nad tým ako si nefunkčná vláda natiahla svoj odchod, je teraz už len súčasťou zbierky naštvaných emócií. Vcelku zbytočnou.

Osem mesiacov vládnutia brzdeného pravidlami nie je bohviečo, ale z politickej stránky veci sú termíny horúcejšie. Kandidátky strán a koalícií musia byť jasné už začiatkom leta, a to je, takpovediac, o chvíľu.

Začína konflikt medzi obyčajnými zákonmi politiky a prístupmi v štýle „treba spraviť všetko pre víťazstvo demokratických síl a proti návratu mafie”. Takýto konflikt je nevyhnutný. Uchrániť štát pred silami zla je síce vznešená úloha, ale ťažko ju splnia tí, ktorí sa zgrupujú zľava i zprava a po mesiaci akože spoločnej existencie sa začnú hašteriť na tému registrované partnerstvá.

Na jasne vyhranených okrajoch spektra sa našťastie rozhodli rozumne. Progresívni aj kresťanskí demokrati vyhlásili, že pôjdu do volieb po svojom.

Medzi nimi – v strede – je situácia neprehľadná. Domov si hľadajú Dzurinda a Heger (obaja zranení minulosťou). Zatiaľ ide o kvasenie mimo kamier. Zostáva otázkou, ako veľmi je predstava budúcnosti so Smerom pre dotyčných malých a ešte menších hráčov strašidelná. A je strašidelná viac ako predstava komplikovaných koalícií, dohôd a osobných zrážok, pri ktorých bude nevyhnutnou aj taká veľká obeť akou je odložiť nabok tzv. kultúrne vojny?

Prekvapenia a la Robert Fico

Robert Fico si nachystal v priebehu týždňa dve prekvapenia. Nanešťastie obe potvrdzujú nedostatok zábran a novú úroveň jeho nevyspytateľnosti.

Prvým je ochota rozprávať na stretnutí s diplomatmi západných krajín to, čo hlása verejne, aby neodradil svojich voličov a prípadne získal aj nových. Doteraz vedel podľa potreby zaradiť spiatočku. V Bruseli sa vždy choval inak ako doma a keď išlo o fotku s americkým prezidentom, zabudol na domáce publikum.

Hoci Fico chcel diplomatom rozprávať legendy o prenasledovaní politickej opozície, nakoniec skončil pri „Nikdy proti Rusku”. Záver jeho statusu na sociálnej sieti „Zvláštny západný svet” je určený svojim, ale teraz sa v jeho duchu správal aj na stretnutí s vyslancami.

Inokedy by si zaslúžil pochvalu za úprimnosť. V týchto súvislostiach však vzbudzuje ešte väčšie obavy, lebo je schopný naozaj všetkého.

Druhé prekvapenie sa volá Budaj. Fico pobúrený svinstvami komunistického režimu a eštebáckou minulosťou dnešného ministra, to tu ešte nebolo. Diváci budú teraz čakať na pointu – ako pán so súdružskou minulosťou vykorčuluje z týchto paradoxov. Bude mu stačiť povzbudiť u svojich odpor voči udavačom, ktorí boli a sú vždy odporní? Alebo sa všetci zrovnajú, pretože v predvolebnej kampani je dovolené všetko. Aj hraný Ficov antikomunizmus.

Železná opona až do mrakov

Kým sa vedenie Európskej únie presťahovalo do Kyjeva, Vladimír Putin si pripomína boje pri Stalingrade (mesto sa na chvíľu vrátilo aj k svojmu názvu) a varuje pred nemeckými tankami, ktoré chcú opäť ničiť Rusko.

Vyberte si – medzi zvláštnym západným svetom (tak riekol Robert Fico) a ešte čudesnejším a strašidelným svetom východným.

Možno raz pochopíme, že práve teraz sa dejú veľkú veci. Žiaľ, vôbec nie veselé. Poľský prezident nahlas povedal, že je pripravený postaviť novú železnú oponu. Ak treba, až do mrakov…

Z nášho mýtického mosta medzi Západom a Východom nič nebude. Nikto si to neželal a neželá, ale ak sa veci vyvinú týmto smerom, iná možnosť nie je. Teda je: začleniť sa do ruského impéria a cez nového premiéra posielať do Moskvy blahoprajné telegramy.

Hrdina týždňa

Pápež František cestou do Konga a Južného Sudánu ukazuje, že napriek nesmierne ťažkým európskym šlamastikám svet (a potreba ľudskosti) Európou nekončí.

Zdroj: https://www.aktuality.sk