Ruské úrady naďalej deportujú ukrajinské deti z okupovaných oblastí Chersonskej oblasti, pričom porušujú základné princípy ochrany detí v čase vojny tým, že ukrajinským deťom vydávajú ruské pasy a dávajú ich na adopciu. Otázka ukrajinských detí deportovaných Ruskom a ich návratu na územie Ukrajiny zostáva jednou z najťažších, pretože s Rusmi na túto tému neexistuje dialóg.

Celkovo už agresorská krajina uniesla viac ako 14 000 ukrajinských detí. Teraz sa Rusi ponáhľajú vyviesť ukrajinské deti, pretože chápu, že dôjde k okupácii ukrajinských území a neveria, že dokážu udržať Chersonskú oblasť. Pokiaľ ide o geografiu deportácie, už bolo identifikovaných 57 vzdialených regiónov Ruskej federácie, kam sú posielané deti. Medzi nimi sú Kaukaz, Kalmykia, Tatarstan a Sachalin, ktoré sú ukrajinským deťom sociálne a kultúrne cudzie. Vedomé ponorenie maloletých do cudzej kultúry je porušením ich práv podľa medzinárodného humanitárneho práva. Na to už upozornili UNICEF a Úrad vysokého komisára OSN.

Deportácia je novým fenoménom tejto vojny. Oficiálna ukrajinská štatistika detí odvezených do Ruska zahŕňa rôzne prípady – keď Rusi odoberú siroty a deti dočasne ponechané bez rodičovskej starostlivosti, ako aj tie, ktoré rodičov majú. Za deportované sa považujú aj deti, ktoré boli násilne evakuované spolu s rodičmi. Dokonca aj údajne dobrovoľná evakuácia do Ruska alebo na ním okupované územia je vynútená, pretože agresorská krajina vytvorila podmienky, za ktorých sú tam Ukrajinci spolu so svojimi deťmi nútení ísť. Rusko podľa rôznych zdrojov deportovalo od 260 tisíc do takmer 700 tisíc maloletých, ako aj od 1,5 do 2,5 tisíc sirôt. Členmi ruských rodín sa už stalo najmenej 400 detí. Ruská prax deportácií Ukrajincov z dočasne okupovaných území Ukrajiny, najmä Chersonskej oblasti, je nepochybne aktom genocídy a zodpovednosť za to ponesú tak tí, ktorí takéto rozhodnutia urobili, ako aj páchatelia.

Rada Európy prevzala kľúčovú úlohu pri presadzovaní myšlienky vytvorenia špeciálneho tribunálu na vyšetrovanie zločinu agresie proti Ukrajine. Potvrdzuje to uznesenie o právnych a ľudskoprávnych aspektoch ruskej agresie proti Ukrajine, prijaté na zimnom zasadnutí PZRE. Ide o prvý medzinárodný dokument, ktorý podrobne popisuje prvé kroky k vytvoreniu tribunálu a dokonca aj jeho konkrétnemu umiestneniu – Haagu. Novoprijatá rezolúcia navrhuje, aby jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu doplnil špeciálny tribunál v Haagu. Oba súdy sa musia dohodnúť na praktických a právnych otázkach vrátane výmeny dôkazov, zadržiavania podozrivých, rozvoja spoločných systémov ochrany svedkov a poradia súdnych procesov.

Na programe PZRE je aj otázka návratu ukrajinských detí. Samostatne sa v uznesení spomínajú zločiny ruskej armády vrátane cieleného zabíjania, mučenia a zlého zaobchádzania s civilistami a vojnovými zajatcami, únosov, znásilňovania, nezákonného väznenia a núteného premiestňovania a deportácií ukrajinských občanov vrátane detí do Ruska alebo na územia. okupované Ruskom. Vedúci litovskej delegácie v PZRE Emanuelis Zingeris pre Rádio Liberty povedal, že otázka návratu ukrajinských detí je mimoriadne dôležitá. Trval na tom, aby bola táto otázka zahrnutá do uznesenia. Koniec koncov, tieto deti treba čo najskôr vrátiť, pretože pôjdu do ruských škôl a budú sa z nich snažiť urobiť „skutočných Rusov“, povie sa im o ruskom pohľade na históriu a urobia z nich otrokov. totalitného štátu. Samotné Rusko označilo odoberanie detí za záchranu pred údajným ostreľovaním ukrajinskou armádou, ktorá oslobodzovala okupované územia. Vojna ale nie je dôvodom na únosy detí rodičom, ako to teraz robí Ruská federácia na Ukrajine. Zakazuje to Dohovor Organizácie Spojených národov o predchádzaní a trestaní zločinu genocídy z roku 1948.

Zobrať ukrajinské deti do Ruska a pokúsiť sa im vymyť mozgy, aby ich pripravili o jazyk a kultúru, je ďalším zločinom genocídy, ktorý treba stíhať. Medzitým ruský teror na Ukrajine pokračuje. A zastaviť ho môže jednota civilizovaného sveta, najmä posilnenie vplyvu sankcií na Ruskú federáciu a včasné dodávky západných zbraní ozbrojeným silám Ukrajiny. Koniec koncov, každý terorista sa musí zodpovedať za svoje zločiny: osobne aj ako teroristický štát – svojou izoláciou a degradáciou.