Skrátenie volebného obdobia môže odsúhlasiť 90 poslancov v parlamente, nie však občania v referende. Taký je výsledok parlamentnej bitky o podobu novely ústavy, ktorou sa upravuje možnosť skrátenia volebného obdobia parlamentu a vlády.

Ďalším krokom teraz bude schválenie termínu predčasných volieb, ktorý by sme mohli poznať už tento alebo budúci týždeň. Hoci opozícia stále hovorí o máji či júni, pravdepodobnejšie je, že prejde termín 30. septembra, na ktorom sa zhodli v koalícii. Po týždňoch rečí a rokovaní je to konečne čierne na bielom.

Poslanci v parlamente sa najskôr museli dohodnúť na tom, že slovenská ústava bude poznať možnosť vyhlásenia predčasných volieb. Prvý krok k tomu, aby sa konali, už je za nami. Za schválenie novely ústavy z pera exministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej hlasovalo v stredu 92 poslancov parlamentu.

Rozhádaným stranám bývalej koalície sa tak nakoniec podarilo dohodnúť a nič na tom nezmenili ani plamenné výroky opozičných poslancov v pléne. „Ak sa prijme návrh, ktorý predložila pani Kolíková, ľudia na Slovensku budú opľutí,“ tvrdil ešte krátko pred hlasovaním šéf Smeru Robert Fico.

Hlavným kameňom sváru medzi koalíciou a opozíciou bolo to, či majú mať možnosť schváliť skrátenie volebného obdobia aj občania v referende. To nakoniec neprešlo, pričom kritici argumentovali najmä tým, že by tento nástroj mohla opozícia zneužívať a referendá o ukončení volebného obdobia by mohla iniciovať každé volebné obdobie.

Polemika

Naopak, do ústavy prešlo pravidlo, že návrh na skrátenie volebného obdobia musí predložiť minimálne 30 poslancov. „Je to spôsob, ktorý je vhodnejší ako predkladaný návrh na skrátenie ústavným zákonom alebo referendom. Poistka, aby sa takéto uznesenie politicky nezneužívalo, je, že návrh bude môcť podať len skupina poslancov, ktorú tvorí najmenej pätina všetkých poslancov, teda 30,“ vysvetľovala to Kolíková.

Poslanci neschválili návrh poslanca Za ľudí Juraja Šeligu, aby bola priamo v ústave zadefinovaná a chránená úloha Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovaného trestného súdu. Do ústavy však preniklo ustanovenie, podľa ktorého sa zablokuje zmena volebného systému. Ten aktuálny po novom bude môcť zmeniť len parlamentná ústavná väčšina.

Proti novelizácii ústavy sa ostro ohradzoval nielen Ficov Smer, ale aj Hlas Petra Pellegriniho. Ten sľúbil, že ak bude vo vláde, otázku o referende opäť otvorí. „Ak občan moc dáva, má ju právo aj brať. Toto právo ľuďom jednoznačne patrí, a preto sa ho v budúcnosti pokúsime presadiť aj do ústavy,“ vyhlásil Pellegrini.

Schvália 30. september?

Do pár dní by poslanci mali rozhodnúť aj o samotnom termíne predčasných volieb, pričom najčastejšie sa spomína 30. september. Na tomto dátume sa dohodli strany bývalej koalície, otázne je, či sa im opäť podarí dať dokopy potrebných 90 hlasov. Opozícia tvrdo bojuje za skorší termín a hovorí o júni, prípadne aj o máji.

Občania by mali mať možnosť skrátiť volebné obdobie

Radoslav Procházka, ústavný právnik

– Vhodnosť dostupnosti referenda pri skracovaní volebného obdobia je medzi právnikmi aj neprávnikmi predmetom sporu už dobrých dvadsať rokov. Ja osobne som presvedčený, že ak túto možnosť dostane 90 poslancov, mala by patriť aj občanom, ktorých títo poslanci zastupujú. Platí to, samozrejme, za predpokladu, že dopracovať sa k platnému výsledku referenda zostane rovnako zložité ako dnes. Ak sa totiž nájde najskôr 350-tisíc ľudí, aby si to petíciou vypýtali, a následne približne 2,2 milióna ľudí, ktorí aj naozaj prídu hlasovať, je to dôkaz takej občianskej mobilizácie, aká si zaslúži právnu úpravu. Pri takomto vzopätí by alternatívou boli len menej pokojné a menej usporiadané formy nesúhlasu s politickou reprezentáciou.

Parlament a vláda majú mať dostatočný čas

Radoslav Štefančík, politológ

To, že nebude existovať možnosť schváliť skrátenie volebného obdobia v referende, považujem za správne. Parlament, ako aj vláda sú volené na štyri roky a majú mať dostatočný čas na to, aby zrealizovali svoje predvolebné sľuby. Niektoré ich rozhodnutia nemusia byť veľmi populárne, ale sú správne. Dobrí politici by mali robiť tie správne rozhodnutia, nie tie populárne, a skôr by mali tie správne rozhodnutia robiť populárnymi. Pokiaľ by existovala možnosť, že ľud môže kedykoľvek rozpustiť parlament a vyhlásiť predčasné voľby, mohlo by sa stať, že by antisystémové strany mali potrebu každé volebné obdobie iniciovať referendum. Tých 350-tisíc podpisov potrebných na vyhlásenie referenda zase nie je až tak veľa.

Boli by sme ako Lotyšsko a Lichtenštajnsko 

Vincent Bujňák, expert na ústavné právo

Zavedením možnosti odvolať parlament prostredníctvom ľudového hlasovania by sa Slovensko pripojilo k dvom štátom, ktoré to takto v Európe pri celoštátnom parlamente majú. Sú nimi Lichtenštajnsko, ktoré v tejto veci nemá žiadne časové obmedzenia, a Lotyšsko, ktoré vylučuje konanie takéhoto ľudového hlasovania v prvom a poslednom roku riadneho volebného obdobia. Napríklad prípadný platný výsledok nedávneho referenda by u nás zaviedol lichtenštajnský model. Ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu by bolo prípustné aj niekoľko týždňov po riadnych parlamentných voľbách, a to v každom volebnom období.

Zdroj: cas.sk