Americké banky zarábajú miliardy USD, ich vyhliadky na najbližšie obdobie však nie sú ideálne. Japonsko dopláca na dekády nízkych úrokových sadzieb a naša centrálna banka zase verí, že budeme používať jej digitálnu menu.

Americkým bankám sa darí, pripravujú sa ale na zlé časy

V rámci výsledkovej sezony zvyknú medzi prvými spoločnosťami zverejňovať dáta za predchádzajúci kvartál aj banky. Predchádzajúce roky boli pre bankový segment ako jazda na horskej dráhe. Ak sa napríklad pozrieme do USA tak banky od finančnej krízy pozvoľne rástli a každým rokom zarábali miliardy dolárov. Po príchode covidu sa však investori začali obávať o to, ako bude vyzerať svetová ekonomika a či ľudia budú schopní splácať svoje pôžičky.

Vďaka rýchlej reakcii vlád a centrálnych bánk sa však obavy nenaplnili a banky problémy nemali. Pár mesiacov po prvotných obavách sa situácia úplne otočila a bankám začali roky hojnosti. Finančné trhy totiž ožili, čo so sebou prinieslo aj veľký rast aktivity v oblasti obchodovania s cennými papiermi. Väčšina veľkých amerických bánk má tiež divízie, ktoré sa venujú aj akciám či dlhopisom. V tomto období tiež na trhu prichádzalo k množstvu akvizícií a fúzií, pri ktorých robia banky veľkým firmám poradenstvo, za ktoré si berú vysoké poplatky. Bankám teda, napriek prvotným obavám, covid paradoxne pomohol.

Nič však netrvá večne a v roku 2022 prišiel na finančné trhy útlm. Segmenty obchodovania s akciami či dlhopismi začali vykazovať znaky výrazného poklesu o desiatky % a tiež sa na trhu výrazne znížil počet fúzií a akvizícií. Banky však stále zarábajú aj na tom, že peniaze požičiavajú za určitý úrok, ktorý vďaka zvyšovaniu úrokov zo strany centrálnych bánk minulý rok výrazne vzrástol.

Bankám síce klesli zisky zo spomínaných aktivít, výrazne im však začal rásť práve takzvaný Net Interest Income. Ten veľmi zjednodušene predstavuje to, čo banka zarobí na úrokoch z peňazí ktoré požičia mínus to, čo na úrokoch platí ľuďom, ktorí majú v banke peniaze. Situácia ale nie je ideálna, keďže všetky veľké banky v rámci výsledkov hovorili aj o tom, že za posledný kvartál vyčlenili miliardy dolárov aj na účely kompenzácie nesplácaných úverov.

K tomuto banky pristupujú vtedy ak očakávajú, že ich straty na úveroch budú kvôli nesplácaniu zo strany ľudí a firiem vyššie, ako je bežné. Veľké banky teda síce zatiaľ zarábajú obrovské peniaze (len pre zaujímavosť, najväčšia americká banka podľa aktív JP Morgan zarobila za minulý kvartál zhruba 10 miliárd USD), avšak vzhľadom na ekonomickú situáciu vo svete sa chystajú na horšie časy a počítajú s možnosťou, že ľudia či firmy vo väčšom nebudú splácať svoje pôžičky.

Japonská centrálna banka s ťažkou dilemou

Kvantitatívne uvoľňovanie, ktorému sa zvykne hovoriť aj tlačenie peňazí, je stále považované za jeden z neštandardných nástrojov menovej politiky. Veľmi zjednodušene tento mechanizmus funguje tak, že centrálna banka vytvorí peniaze, pomocou ktorých začne nakupovať dlhopisy svojej krajiny. To v konečnom dôsledku zvýši ich cenu a zníži výnos, od ktorého sa následne odvíja to, za aký úrok si krajina peniaze môže požičať. Centrálne banky k tomuto pristupujú vtedy, keď potrebujú rozbehnúť ekonomiku pomocou nižších úrokových sadzieb.

Posledné roky však ukazujú, že banky k nemu pristupujú čoraz častejšie a stáva sa z neho čoraz viac bežný nástroj. Kvantitatívne uvoľňovanie má samozrejme aj svoje negatívne stránky, medzi ktoré môžeme zaradiť napríklad to, že zvyšuje infláciu. Tá je momentálne v Japonsku na úrovni okolo 4 %. Na Európske pomery ide síce o veľmi nízke číslo, v Japonsku ale ide o najvyššiu hodnotu za desiatky rokov.

Do ťažkej situácie sa dostáva japonská centrálna banka, ktorá po krátkej pauze opäť ku kvantitatívnemu uvoľňovaniu pristúpila, aby znížila úrok na japonskom dlhu. Problémom ale je, že zároveň tiež musí krotiť výrazne rastúcu infláciu, čo sa zväčša robí najmä zvyšovaním úrokových sadzieb a zastavením kvantitatívneho uvoľňovania, prípadne realizovaním jeho opaku.

Ak však banka uvoľnovanie opäť zastaví, zvýši sa výnos na dlhopisoch a teda aj úrok na dlhu Japonska. Japonsko je ale v pomere k veľkosti ekonomiky najzadlženejšou krajinou sveta a zvýšenie úroku na dlhu by mu spôsobilo obrovské problémy. Japonska centrálna banka teda bude buď krotiť infláciu a výrazne tým zvýši splátky japonského dlhu, alebo bude držať úroky na japonskom dlhu nízke, avšak bude musieť nechať infláciu rásť.

EÚ a ECB to myslia s digitálnym eurom vážne

Centrálne banky hovoria o vlastných digitálnych menách už dlhodobejšie. Žiadna z nich však detailne ešte nepredstavila legislatívny rámec a technické riešenie s bližším popisom toho, ako by mala táto digitálna mena fungovať. To sa však pravdepodobne zmení, keďže sa na stránkach Európskej rady objavili informácie o tom, že v prvej polovici tohto roka by mal byť predstavený legislatívny návrh, ktorý by zaviedol digitálne euro a priblížil jeho fungovanie.

Z dostupných informácií zatiaľ vyplýva, že digitálne euro by malo byť doplnkom k súčasnému stavu, nemalo by teda nahrádzať hotovosť či súčasné digitálne platby. Oproti súčasnému stavu by sa malo odlišovať najmä v tom, že by jeho prevádzkovanie mala zabezpečovať ECB. Dnes sa v prípade digitálnych platieb v reťazci nachádza komerčná banka či kartová spoločnosť.

EÚ ľudí ubezpečuje, že digitálne Euro bude bezpečné, rýchle, odolné s ohľadom na súkromie používateľov. Malo by slúžiť primárne ako platobný prostriedok, do budúcna sa tiež počíta s využitím rôznych inteligentných kontraktov. Tiež by malo pomôcť napríkald aj predchádzaniu praniu špinavých peňazí, daňovým únikom či dodržiavaniu sankcií. Plány EÚ a ECB sú teda ambiciózne a vyzerá to tak, že to s nimi myslia vážne. Najväčším problémom však bude prekonať odpor ľudí a ich obavy o súkromie.

Tipy na zaujímavé články:

Ameriku trápi zlá úroda pomarančov. Výkyvy počasia, hurikány ale aj choroby spôsobili, že Florida, ktorá je dlhodobom najväčším americkým producentom pomarančov, minulý rok zaznamenala najhoršiu úrodu za približne 90 rokov: https://www.wsj.com/articles/why-orange-juice-is-so-expensive-right-now-11674010877?mod=markets_featst_pos1

Pri ovocí ešte ostaneme. Ak má spoločnosť Apple nejaké slabé miesto, ide pravdepodobne o odkázanosť na Čínu v oblasti výroby. To, ako firme presunutie takmer všetkej výroby do tejto krajiny pomohlo a prečo to môže byť veľký problém, popisujú články od Financial Times:

Prvá časť: https://www.ft.com/content/d5a80891-b27d-4110-90c9-561b7836f11b

Druhá časť: https://www.ft.com/content/74f7e284-c047-4cc4-9b7a-408d40611bfa

Jadrová energetika bola posledné roky zatracovaným zdrojom. Posledné mesiace nám ale ukázali, že to bez nej Európa zrejme nezvládne. Priekopníkom a zrejme najväčším zástancom jadra sú v Európe dlhodobo Francúzi. Ani oni sa ale historicky nevyhli mnohým chybám a niektoré problémy sa ukázali aj v priebehu minulého roka: https://www.economist.com/business/2022/12/12/can-the-french-nuclear-industry-avoid-meltdown

Autor je analytik spoločnosti XTB.

Zdroj: https://www.aktuality.sk