Prirovnávať projekt Mikuláša Dzurindu k SDK alebo SDKÚ je nepochopením politickej reality.

Dnes je 23 rokov, čo predseda Slovenskej demokratickej koalície (SDK) a vtedajší predseda vlády Mikuláš Dzurinda oznámil vznik nového politického subjektu – Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ).

SDK vznikla ešte v roku 1997 ako koaličný projekt časti opozičných strán (KDH, DÚ, DS SDSS, SZS) s cieľom poraziť Vladimíra Mečiara a zmeniť smerovanie Slovenska. SDKÚ založili Dzurinda, Ivan Mikloš, Eduard Kukan, Milan Kňažko, Ivan Šimko, Ladislav Pittner a ďalší po sporoch o dvojitom členstve v SDK a SDKÚ, keď sa nechceli vrátiť do svojich materských politických strán.

Zjednodušene, už nechceli počúvať svojich bývalých straníckych šéfov, pretože sami už boli šéfmi. Mali svoje názory, svoje plány.

Dnes, 26 rokov od vzniku predvolebnej koalície SDK a 23 rokov od vzniku SDKÚ, by sme si mali uvedomiť, z akých základov vychádzala SDK a čo dnes reprezentuje SDKÚ. A to pri všetkej úcte k zakladateľom antimečiarovskej opozície, realizátorom reforiem, vizionárom, ktorí Slovensko dostali do Európskej únie a NATO – za čo im patrí obrovský rešpekt.

Keď sa Mikuláš Dzurinda objavil v decembri minulého roka na sneme strany Spolu, viac ako spájanie jeho mena s týmto politickým trpaslíkom zarezonovalo jeho rokovanie s Eduardom Hegerom a následné rozhodnutie predsedu Spolu a zároveň nezaradeného poslanca parlamentu Miroslava Kollára, že nebude hlasovať za povalenie vlády.

Už pár mesiacov sa hovorilo o prípadnom návrate Dzurindu do politiky, akurát nikomu nebolo a zrejme ešte stále nie je úplne jasné, aká má byť jeho úloha. Z toho, čo vieme, sa javí, že by sa stal „len“ jednou z hlavných tvárí spájania sa tzv. demokratických strán. Teda niečím podobným, čím bol pri vzniku SDK.

Vtedy mal označenie hovorca.

Lenže kým v roku 1997 bol odhodlaný v prípade úspechu riadiť štát, dnes je situácia, zdá sa, výrazne iná. Odhliadnuc od toho, že strana Spolu (aktuálne) nepatrí k politickým subjektom, ktoré by mohli mať potenciál zostavovať vládu.

Keď vznikala SDK, bol to obrovský boom. Spojili sa v ňom dve parlamentné strany (KDH, DÚ), zelení (SZS), ktorí boli súčasťou parlemntného bloku ľavicových strán s názvom Spoločná voľba, DS a sociálni demokrati. Časť verejnosti deprimovaná Mečiarovými vládami a hulvátsko-gangsterskou politikou uverila, že voľby 1998 sa môžu skončiť inak ako ďalšou Mečiarovou vládou.

Aktuálne to skôr vyzerá na Dzurindovo paberkovanie. Prirovnávať SDK k spájaniu Mikuláša Dzurindu so stranou Spolu je skôr cynické ako realistické. Nepomáha tomu ani špekulovanie, či budú ďalšími menami tohto projektu Juraj Šeliga a Jana Žitňanská (Za ľudí). Stále je to málo, stále to nemá potrebný výtlak.

Pomohlo by dzurindovcom, keby sa k nim pridali Eduard Heger s Jaroslavom Naďom? Tí už pomerne otvorene hovoria o odchode z OĽaNO, čomu môže zabrániť asi len májový termín predčasných volieb. Projektu Dzurinda, čo je asi najpresnejšie označenie toho, čo tu vzniká, by to zrejme pomohlo, ale stále to nevyvoláva emóciu z obdobia rokov 1997 – 1998.

SDK nebola ideálna koalícia, ale bola uveriteľná. Ale odpálila antimečiarovskú predvolebnú revolúciu. Ako to tak sledujeme, dnes sa však „revolúcie“ nerobia.

Ešte bizarnejšie je prirovnávať projekt Dzurinda s SDKÚ. To bola strana zložená z rešpektovaných politikov, ktorí mali na tú dobu veľkú podporu verejnosti, drajv, víziu, plány, ciele… Toto všetko projektu Dzurinda chýba. Ten je dnes len v štádiu očakávaní a prianí.

Stojí na príliš mnohých podmienkach typu – ak sa pripoja Šeliga so Žitňanskou, ak odíde Heger s Naďom a založia si vlastnú stranu, ak sa pripoja k projektu Dzurinda, ak sa pripoja poslanci občiansko-demokratickej platformy, ktorí v decembri odišli z poslaneckého klubu OĽaNO, ako sa pred voľbami zachová mimoparlamentné KDH…

A aj keby toto všetko vyšlo, negarantuje to spustenie efektu snehovej gule, ktorá by naberala s blížiacim sa termínom volieb na sile, aby sa nakoniec stala hnacím motorom reštartu, opravy spoločnosti a štátu.

SDK vznikla asi rok a dva mesiace pred voľbami 1998. Projekt Dzurinda má v prípade, že nebudú predčasné voľby, približne rovnako veľa času. Ale ostatné rozdiely sú priepastné.

Zdroj: https://www.aktuality.sk